Dogmatika/Verbum 3-4: Rozdiel medzi revíziami

: Poznať Boha si žiada poznať Božie meno. Ako to vieme zo skúsenosti, koho meno nepoznáme, ten nám je jednoducho neznámy a cudzí. Tak aj Boh bez mena je neznámy a cudzí. Keď sledujeme dejiny vyvoleného národa, vidíme, ako sa Boh vždy viac zjavuje. Odhaľuje svoje tajomstvo, ale neprestáva byť tajomným. Zjavuje sa, a pritom zostáva neviditeľný. Boh hovorí, a pritom zostáva nepochopiteľný. Boh je blízky svojmu ľudu a zároveň je aj nadovšetko vznešený. Túžbu poznať Božie meno vyslovil Mojžiš pri horiacom kríku, keď ho Boh oslovil a povolal, aby sa stal vodcom Izraela a vyvieďol ľud z egyptského otroctva. Boh dal Mojžišovi odpoveď, zjavil mu svoje meno. Prvýkrát v dejinách zaznelo meno Jahve, meno, ktoré bude Božím menom naveky. Boh však zostáva zahalený. Človek poznáva Boha akoby od chrbta, nie však z tváre do tváre. Z tejto situácie sa vynára otázka, Či a nakoľko môže človek Boha poznať. A ak ho môže poznať, ako ho poznáva. Hľadaním odpovede na túto otázku vznikla celá prirodzená teológia. Ľudský duch dospel až k tomu faktu, že je možné Boha poznať prirodzeným rozumom a že možno takto prísť k presvedčeniu o jeho existencii. Bez zjavenia je však toto rozumové poznanie velini nedokonalé. Aj keď sa nám Boh zjavil, naša reč" o ňom je len učenou nevedomosťou. Naše ľudské ohraničené pojmy a myšlienky nie sú schopné vyjadriť nekonečné Božie bytie. Napriek tomu, že naša reč o Bohu je taká nedokonalá, predsa nám umožňuje Boha viac poznať a tak aj milovať.

===:1. Myšlienka mena===