Dogmatika/Verbum 3-8: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 64:
==4. Božie poznanie v biblickom chápaní==
U Izraelitov sa poznanie nechápe v zmysle gréckeho abstraktného myslenia, ako sme i my zvyknutí o ňom uvažovať. Nie je to čisto teoretický pochod, ktorý vedie k rozumovému pochopeniu. Tiež nejde o púhe konštatovanie skutočnosti. V starozákonných knihách sa poznanie chápe ako niečo vyrastajúce z osobnej skúseností. Musí tu byť určitá skúsenosť, Či dobrá alebo zlá. Skutočnosť je pre Izraelitov to, čo sa deje. A pochopenie tohto diania, jeho citové, vôľové a rozumové prijatie je práve poznanie.
Napríklad poznanie Boha nie je myšlienková predstava večnej bytosti ako najvyššieho princípu sveta, ale skúsenie jeho moci, trestu i odmeny. „Nech vidia a dozvedia sa, nech uvážia a razom pochopia, že to ruka Pánova spravila, stvoril to Svätý Izraela." (Iz 41,20)
Poznať Božie meno znamená vyznávať ho, hlásiť sa k nemu, dúfať v neho. Poznať Boha znamená poslušne uznať jeho nároky a činy.
Nepoznať Boha je spojené s vinou, lebo Boh dostatočne zjavil to, čo možno o ňom poznať. Neposlušnosť však vedie k zatemneniu srdca. „Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo." (Rim 1,21)
Podobne, keď sa vo Svätom písme hovorí, že Boh pozná človeka, nejde len o Božiu vševedúcosť. „A Boh mu povedal vo sne: Aj ja viem, že si to urobil v prostote svojho srdca, a preto som ťa uchránil, aby si proti mne nezhrešil." (Gn 20,6-7) Ide tu o milostivý záujem o človeka, ba je tu starosť o človeka i o zviera. „Poznám všetko vtáctvo lietavé, moje je i to, čo sa hýbe na poli." (Ž 50,11) Poznať znamená vybrať si niečo alebo niekoho do zvláštnej starostlivosti.
Aj v Novom zákone na mnohých miestach presvecuje starozákonné chápanie slova „ginóskein" v zmysle poznania a uznania zároveň, t. j, vyvodiť dôsledky pre život. „Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal." (Jn 1,10)
Poznať Boha prostredníctvom Ježiša Krista znamená osobne sa s ním stretnúť, vstúpiť s ním do osobného styku. Tak ako Syn pozná Otca, je „v ňom" a Otec v Synovi, tak učeníci poznali Syna a zostávajú v ňom. A ako Otec, ktorý má v sebe život, dáva ho Synovi, ktorý v ňom zostáva, aby mal život sám v sebe, tak i tí, ktorí sú v Synovi, t. j. poznali Syna, majú večný život (Jn 5,26; Jn 17,3).
Poznať Syna znamená uveriť v neho. „...a my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý." (Jn 6,69) A veriť v Syna znamená poznať Otca. „Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca." (Jn 14,7) (Podľa Biblického slovníka A. Novotného, heslo Poznanie)
==5. Ježiš - Svetlo sveta==
Starozákonné predpovede sa začínajú spĺňať v osobe Ježiša Krista. My si budeme všímať iba určitý okruh prisľúbení, a síce o zjavení sa Boha ako „Svetla" v Ježišovi Kristovi.
V Evanjeliu sv. Matúša (4,16) čítame citát z Izaiáša (9,1): „Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti." Teda ľudstvo je vo tme nevedomosti. Tá sa postupne osvecuje Božím slovom starozákonných prorokov, ale ešte stále zostávajú príliš nejasné podstatné otázky nášho života, ako sa dostať z moci hriechu, ako sa uskutoční záchranné Božie dielo. Až z Galiley prichádza jasná Ježišova postava, ktorá má rozohnať tmu nevedomosti a napraviť naše kroky na cestu k opravdivému životu v plnosti. Toto svetlo je určené tak izraelskému ľudu, ako i pohanom (Sk 26,33). V Zachariášovom chválospeve čítame: „...tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja." (Lk 1,77-79) Táto myšlienka osvecovať všetky národy sa nachádza na viacerých miestach Starého i Nového zákona. Napríklad v Skutkoch apoštolov sv. Lukáš cituje Izaiášov text o „Služobníkovi Božom, o Mesiášovi, ktorý sa má stať Svetlom" aj pre pohanské národy. „Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme." (Sk 13,47)
Ježiš je opravdivým svetlom sveta. Ježišove spásne činy a slová svedčia o tom, že je prisľúbeným svetlom sveta. Všimnime si napr. uzdravenie slepého od narodenia. Pán zakončuje toto otvorenie zraku týmito slovami: „Kým som na svete, som svetlo sveta." (Jn 9,5) Alebo na inom mieste vysvetľuje: „Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života." (Jn 8,12) „Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách." (Jn 12,46)
Pán Ježiš má nielen vlastnosť svietiť, osvecovať, ale svetlo je jeho podstatou. On je stelesneným Božím Slovom. Všetko, čo pozná Otec, čo je svetlé Otcovi, to pozná i Syn, to je svetlé i Synovi. Otec sa rozhodol hovoriť k nám skrze Syna, Otec sa nám stáva prístupný v Synovi, Syn je odblesk Otcovej slávy, je teda plnosťou svetla a pravdy, ktorá prichádza na tento svet, aby osvietila každého človeka (Jn 1,4,9).
Počas tuzemského života Ježiš Kristus skrýval vo svojom tele jas svojho života. Avšak raz sa zjavil svojim trom apoštolom ako opravdivé nezahalené svetlo v nadzemskej žiare. Uvideli ho premeneného na hore. Tvár mal žiarivú sťa slnko, a odev mu zbelel ako svetlo (Mt 17,2). Apoštoli jasne videli svetlo jeho slávy. Podobne ho videl i sv. Pavol na ceste do Damasku. Vtedy bolo Ježišove telo už v definitívnej sláve svojho vzkriesenia.
Opäť sme mohli vidieť, ako nás obrazné vyjadrenia svetla a tmy môžu veľmi priblížiť k tajomstvu Ježiša Krista, a ako symbolika nahrádza to, čo sa nedá dobre vysloviť. Ježiš je odblesk Boha Otca (2 Kor 4,6). „On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty..." (Hebr 1,3) To preto, že je opravdivým Božím Synom. Svetlo Otcovo je i svetlom Syna. Tak ako Boh je svetlom a niet v ňom nijakej tmy, takisto ani v Synovi (porov. l Jn 1,5). A čo sa nás týka, ak budeme spojení so Synom, ktorý nám to umožňuje, budeme spojení i s Bohom. Máme možnosť stať sa podobní Synovi. Aj my môžeme byť, vďaka Božej láske, synmi svetla. Ale platí i opak. Kto nekoná podľa Ježiša, kráča vo tme a tma je ríšou Satana a zla (porov. Lk 22,53; Ef 6,12; l Pt 2,9).
==6. Božia múdrosť v Kristovom kríži a vzkriesení==
Ježišovo svetlo sa pre diabolskú a ľudskú zlobu ťažko prediera k človeku. Niektorí chcú zamedziť prenikanie Božieho svetla poznania, lebo ich skutky sú zlé (Jn 3,19). Ľudský zlý čin je mimoriadne silný v konaní Judáša, ktorý v noci opúšťa večeradlo, aby započal plán na zhasnutie Svetla sveta. Pán sa o tom vyjadril slovami: „Toto je vaša hodina a moc temna." (Lk 22,53)
Napriek prvotnej ľudskej zlobe, napriek odmietnutiam mnohých Ježišových súčasníkov i napriek mnohým budúcim nevďačníkom, Božia láska koná svoje dielo záchrany ľudstva ďalej. Boh nezostáva iba pritom, že nás chce osvietiť svetlom pravdy svojho Syna. Teda nezostáva iba na rovine poznanie, ale postupuje ďalej na rovinu bytia. Boh nám umožňuje, aby sme sa dostali do kráľovstva Svetla. Tu vidíme znovu a znovu, aký dobrý je Pán, že nás nechce iba informovať, tešiť, ale nám i podstatne umožňuje vo svojej nekonečnej Láske a Múdrosti účasť na svojom večnom svetle, na svetle poznania a vlastnenia najvyššej dobroty nášho Boha.
Zjavenie Božej Múdrosti v tajomstve Kristovho kríža hlboko prežil sv. Pavol: „Lebo keď svet v Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista - Božiu moc a Božiu múdrosť." (l Kor l,21n) Boh vydáva svojho Syna na potupnú smrť kríža, aby nám umožnil prístup k sebe pre naše dobro. Tu sa prejavuje najvyššia múdrosť nášho Boha, Boh kliesni cestu z mrakov šeolu a z tmy hriechu ku svetlu večného života.
==7. „ Tak nech svieti vaše svetlo..."==
Každý z nás sa nachádza medzi svetlom a tmou. Musíme si vybrať, či chceme byť synmi svetla alebo tmy. Pán Ježiš delí ľudí na „synov tohto sveta" a na „synov svetla" (Lk 16,8). Žiada od nás rozhodnutie. Sv. Pavol nás varuje, aby sme neboli takí „so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu pre nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zaslepenosť ich srdca oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú každú nečistotu" (Ef 4,18,19). Avšak Boh je ten, „ktorý nás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla" (l Pt 2,9).
Ďakujme so sv. Pavlom Bohu Otcovi, „ktorý nás urobil súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle" (Kol 1,12). Túto účasť na svetle sme prvýkrát dostali pri sv. krste, ktorý nás zaväzuje žiť ako „synovia svetla" (Ef 5,8). Ak budeme žiť ako synovia svetla, naším ovocím bude dobrotivosť, spravodlivosť a pravda (porov. Ef 5,9).
Naša účasť na Božom poznaní. Už svetlom prirodzeného rozumu máme účasť na stvoriteľskom Božom svetle. Už tu, pri štúdiu štruktúr nášho vesmíru i nás samých prichádzame k veľmi dôležitým poznatkom. Tieto sú však iba predohrou k tomu, Čo môžeme poznať z Božieho zjavenia. Ježiš Kristus nám dáva skrze svoje slovo, ktoré prijímame vo viere, účasť na Božom poznaní, na tajomstvách, skrytých od vekov v Bohu. Celé teologické uvažovanie je vlastne skláňaním sa nad Božím slovom, ktoré nás osvecuje. Dostávame možnosť nahliadnuť do tajomného trojosobného Božieho života: ďalej vidíme stále viac a viac Boží plán so svetom a s nami. Táto naša účasť na Božom poznaní má prísľub, že sa stane blaženým videním samého Boha vo večnosti.
Nech nás všetkých teší, že ideme cez tento život s víťaziacim Kristom do „mesta, ktoré nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho ožaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok" (Zjv 21,23).
V tomto meste budeme vidieť jeho tvár a na čelách budeme mať jeho meno (porov. Zjv 22,4). Taká je naša nádej, nádej synov svetla.
==Použitá literatúra:==
Bogliolo, A.: Teodícea.
Novotný, A.: Biblický slovník.
Rahner, K.: Poslucháči slova.
Schmaus, M.: Viera Cirkvi II. Predpoklady kristológie.
| |||