Dogmatika/Verbum 3-8: Rozdiel medzi revíziami

 

 

 

Táto úvaha o Božom poznaní a Božej Múdrosti rozvíja predošlú úvahu o živom Bohu a o Božom živote.

 

 

 

Skôr, ako pristúpime k úvahe o Božom poznaní, preberme si v prehľade naše ľudské poznanie. Každý z nás má obdivuhodnú schopnosť „dotýkať sa" svojím rozumom všetkého, čo je okolo nás i v nás samých. Môžeme povedať, že ľudský rozum je ako oko, ktoré všetko vidí. Predmetom nášho fyzického zraku sú hmotné javy. Podobne predmetom nášho duchovného zraku, t. j. nášho rozumu je súcno, to, čo je.

 

 

 

Doteraz sme hovorili len o ľudskom poznaní. Naša téma má však vyšší cieľ, máme hovoriť o poznaní Boha. Aké je teda Božie poznanie? Čo sa dá o ňom povedať z hľadiska filozofie? Čím sa líši od ľudského poznania?

 

 

 

Pôvodcom svetľa podľa Gn 1,1-5 je Boh. Boh je pôvodcom fyzického i duchovného svetla (poznania). Veď čítame, že stvoril nebeské telesá a hmotný svet s jeho všetkými zákonmi. U Izaiáša zas nájdeme túto myšlienku: „Formujem svetlo a tvorím tmu, spôsobujem blaho a utváram nešťastie, ja som Pán, čo robím toto všetko." (Iz 45,7) Pán vidí osudy ľudí, dáva zákony, osväcuje ich svetlom pravdy: kto odmietne, ocitne sa v stále hustejšej hmle, upadá do nešťastia.

Keď sa Boh zjavuje, často čítame, že sa odeje do svetla. „Boh žiari ako svetlo, lúče mu vyrážajú z rúk."(Hab 3,4) Boh v podobe ohnivého plameňa uzaviera s Abrahámom zmluvu (Gn 15,17). Toto svetlo charakterizuje Boha, ktorý všetko pozná, preniká a všetko osvecuje. „Pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo." (Ž 339,12) Boh vidí i vo tmách šeolu, hoci jeho nevidia.

Boh sa však nielen zjavuje ako svetlo, ale on sám aj v najzákladnejšom zmysle slova je SVETLO.

Kniha Múdrosti 7,26 hovorí, že Božia múdrosť je odbleskom večného svetla. Boh teda prevyšuje všetko stvorené svetlo. Toto sa rozvinie do svojej plnosti v Novom zákone.

Ďalej môžeme vypozorovať zo Starého zákona, že Boh chce darovať svoje svetlo, čiže seba samého človeku, ktorý má žiť večne v tomto svetle. „Narodiť sa" Biblia povie obrazne „zazrieť svit", „uzrieť slnko" (Jób 3,16; Ž 58,9). Slepec, ktorý nevidí „Božie svetlo" (Tob 3,17; 11,8), pociťuje predchuť smrti, a naopak, chorý, ktorého Boh vytrhuje z rúk smrti, sa raduje, že môže zhliadnuť „svetlo živých", kloré nad ním svieti (Jób 33,30). Šeol je kráľovstvom temností (Ž 88,13). Svetlo a tma majú teda protichodné významy a môžu slúžiť veľmi dobre ako náboženská symbolika.

Boh je plnosť Pravdy, obsahuje akúkoľvek vedomosť a zo svojej pravdy z lásky sa darováva človeku. Dáva mu svoje rady a zákony. „Boh svojím zákonom osvecuje kroky človeka." (Prísl 6,23) Zákon je lampou, ktorá nám pomáha chodiť v jeho svetle (Jób 29,3). A tak ľudí možno z tohto hľadiska deliť na dva druhy: tých, ktorí odmietajú svetlo a idú do stále definitívnejšej tmy svojho osobného nešťastia, a takých, ktorí v Božom svetle idú v ústrety k večnému Svetlu.

Starozákonní svätopisci používajú tieto termíny i v eschatologickom zmysle. Napr. prorok Amos (5,18) upozorňuje Izraelitov, aby sa nenazdávali, že Boží trest v deň Pánov príde len na nepriateľov, ale že tento deň bude pre nich „dňom tmy", pretože bude pre nich dňom trestu. Spravodlivým však Izaiáš hovorí: „Slnko ti už nebude svetlom vo dne, ani k žiare ti už nezasvieti mesiac, ale Pán ti bude večným svetlom a tvoj Boh tvojou ozdobou." Skôr však, ako príde posledný deň, má prísť živý Boh, ktorý osvieti svojich vyznávačov (Iz 60,19). Jeho zákon osvieti národy (Iz 2,5), Boží Sluha bude svetlom národov (Iz 43,6). „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo." (Iz 9,1)

V tejto obraznej reči svetla a tmy sme v krátkom náčrte videli, že sa ňou vyjadrovali postupne tieto skutočnosti: Boh je pôvodcom všetkého svetla: Boh sa zjavuje odetý do svetla; Boh je opravdivé svetlo; Boh pozná, Boh vidí, lebo je svetlo; Boh je svetlo pre živých; Boh Svetla a Tmy bude súdiť všetkých; Boh Otec dáva prísľub, že príde Svetlo sveta na našu zem.