Dogmatika/Osoby v Bohu: Rozdiel medzi revíziami

Starý Zákon nepoznal dogmu Najsv. Trojice. Starozákonné zjavenie je iba tieňom /Heb 10,1/ Novozákonného zjavenia, preto nemôžme od neho očakávať jasné zjavenie tajomstva Najsv. Trojice. Teológovia sa zhodujú v tom, že dogma Nasv. Trojice bola v SZ iba naznačená. Za takéto náznaky považujú najmä:

 

 

 

Mesiášske proroctvá predpokladajú rozdiel osôb v Bohu tým, že náznakovo ohlasujú a vyhlasujú Bohom poslaného Mesiáša za Boha a Božieho Syna. Ž 2,7: „Pán riekol mi: Syn môj si ty, ja som ťa dnes splodil.“ – Iz 9,6: „a bude kniežatstvo na pleci jeho a bude nazvaný: Zázračný radca, Boh mocný, Otec večný, Knieža pokoja.“ Iz 35,4: „sám príde a spasí vás.“ Por. Ž 109,1-3; 44,7 ;Iz 7,14 (Emanuel = Boh s nami); Mich 5,2.

Toto nás vedie k tomu, aby bol Duch Svätý pokladaný za samostatnú osobu.

 

 

Je jasné, že trojičné formulácie, ktorými si Cirkev trojičnú náuku postupne definovala neboli zjavené, dokonca ani termín “trojica”.