Dogmatika/Božie meno: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 112:
Rôzne mená, kt. Písmo sv. používa o Bohu, vyjadrujú skôr účinky, jako Božiu podsatatu. Podľa Scheebena /Dogmatik I, n. 84 etc./ možno rozdeliť “Sedem svätých mien” Starého zákona do troch skupín.
'''1. skupina''' vyjadruje '''pomer Boha k svetu a človekovi''':
*El = Silný, Mocný; *Elohim = Ten, ktorý má plnosť moci; *Adonai = Pán, Vládca, Sudca; '''2. skupina''' označuje skôr '''vnútorné dokonalosti Boha''':
*Šaddaj = Mocný; *Eljon = Najvyšší; *Kadoš = Svätý; '''3. skupina''' obsahuje vlastné a podstatné '''Božie meno Jahve'''.
Vlastné meno pravého Boha je Jahve. Rečove je odvodené od “Hava”, vedľajšieho tvaru “haja” = byť a znamená: ON JE. Septuaginta prekladá tvar Ehje = som /prípadne: ašer ehje = ktorý som/, ktorým sa Boh sám označuje v Ex 3,14, výrazom ho ón = jestvujúci, zatiaľ, čo tvar Jahve opisuje spravidla výrazom Kyrios = Pán, ktorý bol bežným označením Boha v helenistickej dobe.
Řádek 125 ⟶ 130:
Podľa Ex 6,3 Boh sa zjavil Mojžišovi po prvý raz so svojím vlastným menom Jahve, zatiaľ čo patriarchom sa zjavil ako El Šaddaj /Mocný, LXX: pantokratór, omnipotens/. Biblický rozprávač používa meno Jahve vzhľadom na neskoršie zjavenie už v dejinách prvých ľudí a vkladá ho do úst praotcom i samému Bohu /Gn 15,2.7/. v súvislosti s tým treba Gn 4,26: “Vtedy sa začalo vzývať meno Pánovo” chápať tak, že sa nevzýval Boh pod menom Jahve, ale že úcta Boha bola všeobecne rozšírená. V dobe pred Mojžišom nemožno meno Jahve bezpečne dokázať ani v Izraeli ani mimo neho.
'''Iné Božie mená v Starom zákone''' sú:
*Pán všehomíra /2 Mach 7,9/, *Stvoriteľ sveta /2 Mach 13,14/, *Boh výsosti /Mich ž,6/, *Pán, Jahve zástupov, Mocnár /Iz 1,24/, *Svätý, Pán zástupov /Iz 6,3/, *Kráľ, Pán zástupov /Iz 6,5/, *Pán zástupov /Jer 11,17/, *Kráľ nebies /Dan 4, 34/, *Najvyšší Boh /Dan 5,18/, *živý Boh /Dan 6,21/,
*Otec náš /Iz 63,16/ a i.
V Novom zákone sa vyskytujú Božie mená starozákonné preložené do gréčtiny:
* Pán.
* Otec, na rozdiel od Starého zákona sa v Novom zákone vyskytuje veľmi často.
* Láska - Boh je láska.
* Kristus učí modliť sa k Bohu ako k Otcovi /Mt 6, 9-10/; * plniť vôľu Otcovu je podmienkou pre vstup do nebeského kráľovstva /Mt 7,21/. * Boh je Otcom a ľudia budú jeho synmi, ak budú milovať všetkých ľudí, aj nepriateľov; potom sa stanú nasledovníkmi Boha, ktorý dáva vychádzať slnku nad zlých i dobrých, dáva pršať na spravodlivých i nespravodlivých. * Teda ľudia sa približujú k dokonalosti nebeského Otca láskou /Mt 5,44-48/. Kristov život a jeho účinkovanie, ako ho podáva evanjelium, dosvedčujú, že v ňom sa k nám priblížila láska Božia, lebo Kristus nikoho nevylučoval zo svojej lásky a keď sa tvrdo ozval, potom len voči tým, ktorí lásku a dobro deformovali. Kristova láska je hľadajúca, trpezlivá, jemná a obetavá až k hrdinstvu. Božie otcovstvo je teda darovaním sa jeho lásky, ba celkom dobre možno pochopiť, že dostať sa k nemu možno jedine láskou.
Řádek 150 ⟶ 173:
*KANDERA,Pavol, ''Prednášky zo špeciálnej dogmatiky. Prvý traktát'', Bratislava 1996.
*DANCÁK, František, ''Boh jediný a trojjediný'', Petra, Prešov 2000.
*SHEEBEN, M. J., Handbuch der kathoslischen Dogmatik I, Freiburg 1948,nr. 84nn.
| |||