Dogmatika/Božie meno: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 1:
==
Ak sa chceme s niekým zoznámiť, pýtame sa na jeho meno. Meno nám hovorí o identite osoby, s ktorou sa zoznamujeme. Ak môžeme niekoho osloviť menom, vyjadríme tým tiež určitý vzťah k nemu.
Meno vyjadruje bytnosť, totožnosť osoby a zmysel jej života... Prezradiť svoje meno znamená dať sa iným poznať, v istom zmysle odovzdať seba samého, teda stať sa prístupným, dať sa dôvernejšie, čiže osobne poznať a oslovovať. (KKC 203).
Boh presahuje každé stvorenie. Preto neprestajne musíme očisťovať našu ľudskú reč od toho, čo je v nej obmedzené, obrazné a nedokonalé, aby sme Boha, ktorý je nevýslovný, nepochopiteľný, neviditeľný a neobsiahnuteľný, nezamieňali s našimi ľudskými predstavami. Naše ľudské slová sú vždy neprimerané tajomstvu Boha. (KKC 42)
Sdc 13,18
* '''Prečo sa ma pýtaš na moje meno?''' Ono je obdivuhodné.
Cirkevní otcovia označujú Boha ako:
* Nevýslovný (arretos, ineffabilis)
* Bezmenný (anónymos)
* Mnohomenný (polyómos)
* Všemenný (panónymos) (- ''De div.nominibus'' I, 6; 12,1.- Porov. SV. JÁN DAMASCÉNSKY, ''De fide orthodoxa'' 1,12.)
Gn 4,25-26
Řádek 128 ⟶ 140:
Množstvo mien a názvov Boha v Písme sv. dosvedčuje, že On je najdokonalejší, neobsiahnuteľný a nedá sa vyjadriť akýmkoľvek jedným pojmom. Z mnohých názvov a mien v Písme sv. na prvé miesto treba postaviť dve: som, ktorý som – a Boh je Láska. V prvom názve sa lepšie znázorňuje plnosť Bytia, hoci neunikajú vlastnosti osobné, keď Ten, ktorý si toto meno dal, je vládca, Ochranca, Zákonodarca. V druhom názve sa Božia Bytnosť prejavuje ako Dobro, očarujúce a k sebe priťahujúce ľudské bytosti – teda je zdôraznený náboženský charakter tohto názvu. Obidve mená: som, ktorý je a Boh je Láska, sa vzájomne doplňujú.
----
'''Použitá literatúra:'''
*KANDERA,Pavol, ''Prednášky zo špeciálnej dogmatiky. Prvý traktát'', Bratislava 1996.
*DANCÁK, František, ''Boh jediný a trojjediný'', Petra, Prešov 2000.
{{Dogmatika}}
| |||