Modlitby/Liturgické gestá: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Mireksoteria (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
 
Mireksoteria (diskusia | príspevky)
Riadok 93:
Ak pri vysluhovaní sviatosti zmierenia kňaz sedí, vyjadruje tým súdny charakter tejto sviatosti.
 
 
==LITURGICKÉ KNIHY ==
 
 
V liturgickej knihe sú texty a predpisy o obradoch, ktoré slúžia v Cirkvi, potvrdené Svätou stolicou. Dekrét Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí (zo dňa 27. januára 1966) vymenúva tieto liturgické knihy: breviár, misál, pontifikál, rituál, martyrológium a biskupský ceremoniál.
Úradné vydanie liturgickej knihy Svätou stolicou sa nazýva typické (editio typica). Z tohto vydania musia vychádzať všetky ostatné vydania, reedície, preklady, ktoré majú byť s ním zhodné (s prihliadnutím na ducha reči daného národa) a musia mať súhlas kompetentnej autority.
 
 
Breviár
 
Obsahuje texty a predpisy týkajúce sa verejných modlitieb Cirkvi. Breviár, ktorý bol pomenovaný Liturgia horarum – Liturgia hodín (Liturgia na posvätenie času), má 4 diely:
1. Adventné a vianočné obdobie
2. Pôstne a veľkonočné obdobie
3. Obdobie cez rok 1. až 17. týždeň
4. Obdobie cez rok 18. až 34. týždeň
 
 
Misál
 
Používa sa pri liturgii svätej omše (spolu s lekcionárom a knihou spoločných modlitieb). Misál obsahuje texty stále aj tie, ktoré sa menia a predpisy týkajúce sa slúženia svätej omše.
Doplnené typické vydanie bolo uvedené dekrétom Cum Missale Romanum 27.3.1975, Rímsky misál pre Slovensko bol vydaný v roku 1975.
 
Skladba misála:
a. úvod (všeobecné smernice, úvod k liturgickému kalendáru, samostatný kalendár)
b. vlastné texty na jednotlivé obdobia liturgického roku (proprium de temporare)
c. texty stále (ordinarium missae)
d. vlastné texty o svätých (proprium de sanctis)
e. spoločné texty o svätých (communia)
f. texty votívne, v rozličných potrebách a o zosnulých
 
 
Lekcionár
 
Patrí k Rímskemu misálu a jeho slovenské vydanie má 5 dielov. V súčasnej dobe vychádza nové vydanie podľa nového prekladu na základe Novej Vulgáty (zatiaľ vyšli prvé 2 diely).
 
 
Spoločné modlitby veriacich
 
Nachádzajú sa tu schémy modlitieb aj hotové zostavy na celý rok.
 
 
Pontifikál
 
Obsahuje modlitby a predpisy týkajúce sa obradov sviatostí a svätenín, ktoré udeľuje biskup. Postipne boli vydané obrady: svätenia diakona, kňaza a biskupa, zasvätenia panien, požehnania opáta a opátky, posvätenia olejov, birmovania, udeľovania služieb, posvätenia kostola a oltára....
 
 
Rituál
 
Obsahuje modlitby a predpisy, ktoré sa vzťahujú na slávenia sviatostí a svätenín. Okrem rituálu pre celú Cirkev existujú aj partikulárne rituály pre jednotlivé cirkevné provincie alebo diecézy (zohľadňujúce miestne zvyky).
Knihy liturgických spevov
 
Kyriale Romanum – stále časti svätej omše.
Graduale Romanum – melódie k menlivým častiam svätej omše
Kyriale simplex – zjednodušené melódie stálych častí pre farnosti
Graduale simplex – zjednodušené chorálové melódie menlivých častí svätej omše pre veriacich.
 
 
 
5. LITURGIA HODÍN
 
 
Podstata a pomenovanie
 
Officium – tento pojem znamenal každú kresťanskú pobožnosť, každý druh bohoslužby. Postupom času sa toto pomenovanie používalo len na označenie liturgických modlitieb Cirkvi.
Breviarium – toto pomenovanie pochádza z „brevis“ – krátky, lebo breviár je skrátením všetkých liturgických kníh. Znamená buď samotnú modlitbu Cirkvi aj knihu, v ktorej sú tieto úradné modlitby.
Lituria horarum – liturgia hodín je najmladšie pomenovanie. Cirkevné modlitby sú totiž rozložené tak, že zachytávajú každú dennú dobu, aby celý deň bol posvätený oslavou Boha.
 
Liturgia hodín je verejnou modlitbou, ktorú v mene Cirkvi prednášajú kňazi (a inéCirkvou na to poverené osoby) s úmyslom chváliť a oslavovať Boha, vyprosovať potrebnú milosť, ďalej uskutočňovať Kristovo dielo na zemi, posväcovať celý priebeh dňa a noci.
 
Modlitbová bohoslužba je modlitbou celej Cirkvi, preto má na nej každý člen Cirkvi aspoň habituálny (pasívny) podiel. Je ale veľmi užitočné, aby sa do tejto modlitby zapájali aj iní, preto sa odporúča, aby sa hlavné hodinky modlili spoločne v kostole (porov. SC).
 
 
Dejiny liturgie hodín
 
Kresťania prvých storočí si uvedomovali, že sa modlia nie len preto, že to prikázal Pán, ale že sa modlia spolu s ním oslavujúc Boha a že modlitbou pomáhajú spasiť svet. Okolo roku 200 už boli známe ako hlboko vžitý prostriedok denné modlitby, v ktorých sú náznaky jednotlivých častí neskorších kanonických hodiniek. Tento súkromný poriadok sa stal východiskom pri tvorbe cirkevného ofícia (sobitne to platí pri nočných kanonických modlitbách).
 
Prima a kompletórium majú svoje miesto vzniku v kláštoroch a rovnako aj ďalší rozvoj cirkevného ofícia na Zápede prebiehal pod vplyvom rehoľných regúl (regula Jána Kasiána, Cézara z Arles... a najväčší vplyv mala regula sv. Benedikta z Nurcie).
 
Sv. Benedikt rozdelil kanonické hodiny na denné a nočné a rozlíšil nedeľné a sviatočné ofícium (dlhšie) a kratšie ofícium všedného dňa. Tiež rozložil žalmy na jeden týždeň. Každá hodina mala v dennom ofíciu kratšie čítania a v nočnom ofíciu dlhšie čítanie (počas roka sa takto prečítalo celé Sväté písmo).
 
V 13. storočí pápež Inocent II. usporiadal skrátené ofícium pre pracovníkov kúrie, ktorí boli zavalení množstvom práce a veľa cestovali. Tento skrátený Kuriálny breviár prijala s malými zmenami aj Františkánska rehoľa (pre jeho vhodnosť pre neustále putujúcich členov rehole).
 
Tridentský koncil rozhodol vytvoriť komisiu, ktorá mala očistiť používaný breviár pracovníkov Rímskej kúrie. Vyradené boli rôzne nepotrebné dodatky, iné state boli opravené a ostal galský žaltár, najviac zmien nastalo v čítaniach. Pápež Pius V. bulou Quod a nobis (1568) zaviedol tento breviár pre celú Cirkev. Výnimku mali rehole, ktoré svoj breviár používali viac ako 200 rokov spodmienkou, že si ho zreformujú na základe Rímskeho breviára.
 
Svätý Pius X. (1911) obmedzil počet žalmov v nedeľých chválach i vo všedné dni na 9, odstránil všetky dodatkové ofícia a zmenšil dodatočné modlitby.
 
Veľký význam v dejinách liturgickej modlitby Cirkvi má liturgická konštitúcia Sacrosanctum cocilium (celá 4. kapilota je venovaná tejto problematike). Osobitná komisia pracovala 7 rokov na obnove breviára a výsledkom jej prác je nový breviár, nazývaný Liturgia horarum. Dielo schválil pápež Pavol IV. (apoštolskou konštitúciou Laudis canticum, r. 1970).
Druhé typické vydanie Liturgie hodín vyšlo v roku 1985, Slovenský preklad aj vydanie je darom Svätého Otca Jána Pavla II. cirkvi na Slovensku.
 
 
Význam liturgie hodín v živote Cirkvi
 
Hlavný význam liturgie hodín spočíva v tom, že v nej Cirkev ako Boží ľud uskutočňuje svoje kňazstvo, v nej modliaci sa Boží ľud oslavuje nebeského Otca v mene celého ľudstva. Kto sa modlí liturgiu hodín stojí pred Božím trónom.
Liturgia hodín, ako úradná modlitba Cirkvi, vyzýva k spoločnej modlitbe. Liturgia hodín posväcuje tých, ktorí ju konajú, lebo je „zdrojom nábožnosti a pokrmom pre osobnú modlitbu“ (SC 90). Odlišuje sa od ostatných liturgických úkonov tým, že posväcuje každú dobu dňa a noci.
 
 
Jednotlivé časti liturgie hodín
 
- Pozvanie k modlitbe („Pane otvor moje pery a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu“) a Invitatórium
- Posvätné čítanie (možno sa ho modliť v ľubovolnom čase)
- Ranné chvály
- Modlitba cez deň
- Vešepery
- Kompletórium
- Nočné modlitby
Niektoré hodiny posvätného ofícia sa môžu spájať medzi sebou alebo so svätou omšou. Napríklad niekedy sa spája invitatórium s rannými chválami, alebo vešpery spolu so svätou omšou.
 
 
Rozličné prvky liturgie hodín
 
- Žalmy
- Chválospevy
- Antifóny a iné prvky napomáhajúce modlitbu žalmov
- Čítania
- Responzória
- Hymny a ostatné nebiblické spevy
- Prosby, modlitba Pána, záverečná modlitba
- Posvätné ticho