Katechéza/Čnosti: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 76:
Miernosť je morálna čnosť, ktorá zmierňuje príťažlivosť rozkoší a dáva rovnováhu pri používaní stvorených dobier. Zabezpečuje nadvládu vôle nad pudmi a udržiava túžby v medziach počestnosti. Mierny človek zameriava svoje zmyslové túžby na dobro, zachováva zdravú zdržanlivosť a "nechodí za tým, po čom srdce túži" /Sir 5,2/. V Starom zákone sa často chváli miernosť: "Nežeň sa za náruživosťou, ale odvráť sa od svojej hriešnej vôle" /Sir 18,30/. V Novom zákone sa táto čnosť volá "umiernenosťou" alebo "triezvosťou". Máme žiť v tomto veku "triezvo, spravodlivo a nábožne." /Tít 2,12/.
==Božské (teologálne) čnosti==
Teologálne čnosti sú základom, dušou a charakteristickou vlastnosťou morálneho konania kresťana. Stvárňujú a oživujú všetky morálne čnosti. Boh ich vlieva veriacim do duše, aby sa stali schopnými konať ako jeho deti a zaslúžili si večný život. Teologálne čnosti sú zárukou prítomnosti a pôsobenia Ducha Svätého v schopnostiach človeka. Teologálne čnosti sú tri: viera, nádej a láska. (KKC 1812-1813)▼
▲Teologálne čnosti sú základom, dušou a charakteristickou vlastnosťou morálneho konania kresťana. Stvárňujú a oživujú všetky morálne čnosti. Boh ich vlieva veriacim do duše, aby sa stali schopnými konať ako jeho deti a zaslúžili si večný život. Teologálne čnosti sú zárukou prítomnosti a pôsobenia Ducha Svätého v schopnostiach človeka. Teologálne čnosti sú tri: viera, nádej a láska.
===Viera===
Viera je teologálna čnosť, ktorou veríme v Boha a vo všetko, čo nám povedal a zjavil a čo nám svätá Cirkev predkladá veriť, pretože Boh je Pravda sama. Vierou sa "človek slobodne celý oddáva Bohu"
Dar viery ostáva v tom, kto proti nej nezhrešil. Ale "viera bez skutkov je mŕtva" /Jak 2,26/.Viera bez nádeje a lásky nezjednocuje veriaceho naplno s Kristom a nerobí ho živým údom jeho tela.
Kristov učeník si nemá vieru len zachovať a z nej žiť, ale ju má aj vyznávať, s istotou o nej svedčiť a šíriť ju: "Všetci... majú byť pripravení vyznávať Krista pred ľuďmi a nasledovať ho na ceste kríža v prenasledovaniach, ktoré Cirkvi nikdy nechýbajú /2. vatik. koncil, LG, 42/. Služba viere a svedectvo o nej sú potrebné na spásu: "Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach."
===Nádej===
Řádek 96 ⟶ 92:
Čnosť nádeje zodpovedá túžbe po šťastí, ktorú Boh vložil do srdca každého človeka; osvojuje si očakávania, ktoré podnecujú činnosť ľudí; očisťuje tieto očakávania, aby ich zamerala na nebeské kráľovstvo; ochraňuje pred malomyseľnosťou; je oporou vo chvíľach opustenosti; rozširuje srdce v očakávaní večnej blaženosti. Nadšenie vzbudené nádejou chráni pred egoizmom a vedie k radosti z kresťanskej lásky.
Kresťanská nádej preberá a završuje nádej vyvoleného národa; tá má svoj pôvod a vzor v nádeji Abraháma, ktorý bol v Izákovi obdarený splnením Božích prisľúbení a očistený skúškou obety. "On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov, podľa slova: "Také bude tvoje potomstvo." /Rim 4,18/ (KKC 1817-1819).
===Láska===
Láska je teologálna čnosť, ktorou milujeme Boha nadovšetko pre neho samého a svojho blížneho z lásky k Bohu ako seba samých.
Ježiš robí z lásky nové prikázanie. Tým, že milujel svojich "do krajnosti" /Jn 13,1/, zjavuje Otcovu lásku, ktorú od neho prijíma. Ked sa učeníci navzájom milujú, napodobňujú Ježišovu lásku, ktorú od neho prijímajú. Preto Ježiš hovorí: "Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske!" /Jn 15,9/. A ďalej: "Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás." /Jn 15,12/. (KKC 1822-1823).
==ČISTOTA A VERNOSŤ ==
| |||