Katechéza/Analytická katechéza: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Mireksoteria (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Mireksoteria (diskusia | príspevky)
Riadok 273:
* Pôvodný zdroj: [http://www.benedikt.aggio.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=28]
 
==Ľudské čnosti==
 
Ľudské čnosti sú pevné postoje, stále dispozície, trvalé dokonalosti rozumu a vôle, ktoré usmrňujú naše činy, usporadúvajú naše vášne a riadia naše správanie podľa rozumu a viery. Poskytujú človekovi ľahkosť, sebaovládanie a radosť, aby mohol viesť morálne dobrý život. Čnostný človek je ten, ktorý slobodne koná dobro. Morálne čnosti sa získavajú ľudským úsilím. Sú výsledkom a zároveň zárodkom morálne dobrých činov: uspôsobujú všetky schopnosti človeka, aby mali účasť na Božej láske.
 
Štyri čnosti majú základnú úlohu. Preto sa volajú "základné čnosti" (virtutes cardinales); všetky ostatné sa zoskupujú okolo nich. Sú to:
rozvážnosť (prudentia), spravodlivosť (iustitia), mravná sila (fortitudo) a miernosť (temperantia). Spomínajú sa už v Starom zákone.
"A keď niekto miluje spravodlivosť, ona spôsobuje čnosti, lebo učí miernosti a opatrnosti, spravodlivosti a mravnej sile" /Múdr 8,7/. Pod inými pomenovaniami sa týmto čnostiam dostáva chvály na mnohých miestach Svätého Písma.
KKC 1804-1805
 
Rozvážnosť je čnosť, ktorá uschopňuje praktický rozum, aby vo všetkých situáciách rozoznával, čo je pre nás skutočným dobrom a volil správne prostriedky na jeho vykonanie. "Skúsený človek si... dáva pozor na svoj krok" /Prísl 14,15/. "Buďte rozumní, pokorní a bdejte na modlitbách" /1 Pt 4,7/. Rozvážnosť je "správna norma konania", píše svätý Tomáš Akvinský po Aristotelovi. Rozvážnosť sa nemá zamieňať s bojazlivosťou alebo strachom, ani s dvojtvárnosťou alebo pretvárkou. Volá sa "auriga virtutum" ("kormidelník čností"), lebo riadi ostatné čnosti tým, že im určuje normu a mieru.Rozvážnosť bezprostredne riadi úsudok svedomia. Rozvážny človek rozhoduje o svojom správaní a usporadúva ho podľa tohto úsudku. Vďaka tejto čnosti aplikujeme morálne zásady bez omylu v jednotlivých prípadoch a prekonávame pochybnosti o dobre, ktoré treba robiť, a o zle, ktorému sa treba vyhnúť.
KKC 1806
 
Spravodlivosť je morálna čnosť, ktorá spočíva v stálej a pevnej vôli dáť Bohu a blížnemu to, čo im patrí. Spravodlivosť voči Bohu sa volá "čnosť nábožnosti" (virtus religionis). Spravodlivosť voči ľuďom robí človeka schopným, aby rešpektoval práva každého a vnášal do ľudských vzťahov súlad, ktorý podporuje primeraný postoj voči ľuďom a voči spoločnému dobru. Spravodlivý človek, o ktorom sa často zmieňuje Sväté písmo, sa vyznačuje stálou priamosťou svojho myslenia a správnosťou svojho správania voči blížnemu. "Ani chudobnému nenadŕžaj, ani zámožnému nechytaj stranu! Svojho blížneho súď spravodlivo! /Lv 19,15/
KKC 1807
 
Mravná sila je morálna čnosť, ktorá zabezpečuje nepoddajnosť v ťažkostiach a vytrvalosť v úsilí o dobro. Posilňuje predsavzatie odolávať pokušeniam a prekonávať ťažkosti v morálnom živote. Čnosť mravnej sily dáva schopnosť premáhať strach, a to aj strach zo smrti, a čeliť skúškam a prenasledovaniam. Robí človeka schopným ísť až tak ďaleko, že sa zriekne vlastného života a obetuje ho na obranu spravodlivej veci. "Moja sila a chvála je Pán" /Ž 118, 14/. "Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!" /Jn 16,33/
KKC 1808
 
Miernosť je morálna čnosť, ktorá zmierňuje príťažlivosť rozkoší a dáva rovnováhu pri používaní stvorených dobier. Zabezpečuje nadvládu vôle nad pudmi a udržiava túžby v medziach počestnosti. Mierny človek zameriava svoje zmyslové túžby na dobro, zachováva zdravú zdržanlivosť a "nechodí za tým, po čom srdce túži" /Sir 5,2/. V Starom zákone sa často chváli miernosť: "Nežeň sa za náruživosťou, ale odvráť sa od svojej hriešnej vôle" /Sir 18,30/. V Novom zákone sa táto čnosť volá "umiernenosťou" alebo "triezvosťou". Máme žiť v tomto veku "triezvo, spravodlivo a nábožne." /Tít 2,12/.
 
"Správne žiť nie je nič iné ako milovať Boha celým srdcom, celou dušou a celou mysľou..., aby sa láska k nemu zachovala neporušená a úplná, čo je vlastné miernosti, aby sa nezlomila nijakými ťažkosťami, čo je vlastné mravnej sile, aby neslúžila nikomu inému, čo je vlastné spravodlivosti, aby bdela pri rozoznávaní vecí, žeby sa (do nej) pomaly nevkradli klam a lesť, čo je vlasné rozvážnosti." (Svätý Augustín)
KKC 1809
 
Ľudské čnosti - nadobudnuté výchovou, vedomými a dobrovoľnými činmi a vytrvalosťou v neprestajne obnovovanom úsilí - očisťuje a povznáša Božia milosť. S Božou pomocou stvárňujú charakter a robia konanie dobra ľahkým. Čnostný človek je šťastný, keď ich praktizuje.
KKC 1810
 
* Pôvodný zdroj: [http://www.benedikt.aggio.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=27]
 
==Sedem darov Ducha Svätého==