Katechéza/ONŽ 0 - Príchod: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 137:
'''Nový život.''' S týmto pojmom sa stretávame v evanjeliách. Ten život zvestuje a prináša Kristus. Celé evanjelium, zvlášť podľa sv. Jána, je dobrou novinou o novom živote, pre ktorý sa treba narodiť znova (Kristus v rozhovore s Nikodémom - Jn 3). Kristus seba samého nazýva životom, živým chlebom, živou vodou, svetlom života, pastierom, ktorý vedie ovce na pastvu, aby mali hojný život, (por. Jn, 8,12; 10,10; 11,25) a sľubuje večný život tým, ktorí uveria v Neho.
 
Čím je, a v čom spočíva nový život? Dôkladnejšie budeme uvažovať počas celej oázy. Tu povieme len toľko: tento život sa nazýva životom Božím, životom Božieho dieťaťa, životom milosti, nadprirodzeným životom. Spočíva v zjednotení sa s Bohom v Duchu Svätom skrze Krista, v zjednotení s Bohom, ktorý sám je Životom, jeho plnosťou a prameňom. Preto tento život má vlastnosti Božieho života - je večný, niet v ňom to, čo je popretím idey života: rozklad, utrpenie, umieranie, smrť. Kto má v sebe tento nový život, ten podľa sv. Pavla je novým človekom a novým stvorením. „Kto je teda v Kristovy, je novým stvorením.“ (2Kor 5,17)
 
Zárodok nového života dostal každý z nás pri sv. krste. To bolo naše druhé narodenie sa (por. Jn 3), narodenie sa z Boha (por. Jn 1).
 
Starostlivosť o tento život a jeho rozvíjanie je naším životným cieľom a povolaním. Žijeme nielen preto, aby sme jedli a udržiavali vegetatívny život, nie preto, aby sme nachádzali rozkoš v dojmoch poskytovaných zmyslami a ani nie preto, aby sme učením, vedoui rozvíjali a prehlbovali svoj intelektuálny život,ale hlavne preto, aby sme rozvíjali a prehlbovali nový život. Žiaľ, na túto najdôležitejšiu úlohu - vzrast nového človeka v nás - často zabúdame. Oáza nám to chce pripomenúť. Počas nej chceme lepšie poznať, zamilovať si tento nový život. Chceme sa obnoviť, občerstviť na ďalšiu cestu k plnému rozkvetu tohto života v Bohu. Chceme nabrať silu silu a ochotu k ďalšej práci na formovaní nového človeka v sebe. To je cieľ oázy, ktorá, ako teraz vidíme, je určitým druhom rekolekcií, čiže cvičení, ktoré majú slúžiť obnove nášho náboženského, nadprirodzeného života.
 
Položme si otázku a uvažujme: akým spôsobom sa naše rekolekcie stanú Oázou nového života, v ktorej vyrastie nový človek?
 
 
'''Stane sa to:'''
 
 
* 1. Ak v nás bude konať Duch Svätý, ktorý je prameňom nového života v hĺbke našej osoby, vytvárajúcim v nás životodárnu vieru a lásku. Duch Svätý v nás pôsobí hlavne tým, že nás povzbudzuje k modlitbe. Preto sa budeme snažiť pestovať v oáze osobnú modlitbu („stánok stretnutia“) a budeme sa učiť ako sa modliť.
 
* 2. Ak budeme zachovávať zákony nového života, ktoré vyjadruje slovo Agapé. Agapé (grécke slovo) označuje nezištnú lásku, zameranú na druhého človeka s cieľom dávať. Od toho, ako každý z nás uskutoční túto lásku (agapé), ktorá je zákonom oázy, závisí uspech našej obnovy. Agapé je prikázaním nového života (Jn 13,34-35), je znakom toho života (1 Jn 3,14): „My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov“. V dôsledku hriechu sme nastavení viac milovať seba ako bratov, viac brať a užívať, ako dávať. Preto zachovávanie príkazu lásky nie je možné bez askézy, umŕtvovania, odriekania, zrieknutia sa seba. Z toho vyplíva druhý zákon oázy - zákon umierania, zachovávanie ktorého vedie k životu: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť stratí ho, ale kto stratí svoj život, zachráni si ho.“ (Lk 9,23-24). „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“. (Jn 12,24). Preto budeme v oáze klásť požiadavky, žiadať určité odriekania. Spoznáme však, že v tom je prameň života radosti.