Dogmatika/Teologická antropológia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 98:
g) Učenie magistéria predpokladá existenciu predurčenia a večného zavrhnutia. Nepodáva nám však dogmatickú definíciu. Problém predurčenia zostáva dnes, rovnako ako v 5. st., otvorenou otázkou. Učiteľský úrad obhajuje prvú iniciatívu Boha v predurčení a jeho nezaslúženosť ( ES 345, 397, 625-659, 685). Tiež však učí, že človek má prvú iniciatívu v uskutočňovaní svojej záhuby, a reaguje na všetky preháňania pseudoaugustinianizmu, ktoré doháňajú učenie o počte vyvolených do najkrajnejších dôsledkov (ES 1536, 1540, 1541, 1556, 2409n, 2417, 2419, 2430).
h)Druhý vatikánsky koncil pripravil svojim učením o kristocentrizme dejín spásy novú atmosféru pre názor na predurčenie, zhodnejšie so sv. Pavlom. Často sa prehlasuje, že všetci ľudia sú zameraní na Krista a zdôrazňuje sa všeobecnosť spásy (Lumen gentium, 1-4, 6, 9, 16-17; Dei verbum, 3-4; Gaudium et spes, 10, 22, 38, 39). Výslovné, alebo nepriame poukazovanie na učenie sv. Pavla nám prezrádza, že učiteľský úrad vidí v univerzalizme apoštola národov základný rozmer tajomstva spásy (Lumen gentium, 3, 6, 16; Gaudium et spes, 10, 22, 38. Všetky texty sv. Pavla, zásadné pre náuku o večnom tajomstve, sa vyskytujú v týchto koncilových dokumentoch).
Magistérium nepozná tajomstvo spásy, ktorého predmetom by bol malý počet vyvolených podľa Božieho dobrozdania. Naopak, verí vo všeobecnú spásu celého sveta, ktorý sa krok za krokom premieňa na cirkev: „Cirkev sa modlí a pracuje, aby celý svet vo svojej plnosti ( latinský text: totius mundi plenitudo) sa stal ľudom Božím, Telom Pánovým a chrámom Ducha Svätého a aby sa v Kristovi, ktorý je Hlavou všetkých, vzdávala Stvoriteľovi a Otcovi vesmíru všetka chvála a sláva“ ( Lumen gentium, 17).
i) Náš záverečný súhrn sa inšpiruje náukou sv. Pavla a poskytuje nám pohľad na predurčenie, ktorý zodpovedá univerzalizmu spásy.
* Kristus, chcený Otcom, nie je len Spasiteľom, v ktorom sa uskutočňuje večná a tajomná plnosť teandrickej (bohoľudskej) lásky. Je tiež Vykupiteľom vyslobodzujúcim ľudstvo od všetkých foriem nadvlády hriechu, od smrti a od utrpenia. Kristovo predurčenie zahrňuje preto i prípravu na jeho výkupné poslanie. Takáto príprava vyžaduje zahrnutie ľudského pokolenia pod vládu hrešiteľnosti, smrti a utrpenia. Boh chce výkupnú lásku premáhajúcu hriech tým, že prežíva utrpenie a smrť. Preto bolo všetko tvorstvo podrobené z Božej vôle záhadnej „márnosti“, ktorá je zjavná v ustavičnej možnosti hriechu a záhuby, v možnosti smrti a rôznych formách utrpenia (v tom zmysle vysvetľujeme povestný text Rim 8,19-25).
Řádek 134 ⟶ 132:
==„Dialektika“ lásky a hriechu v dejinách spásy==
| |||