|
===Teologické pramene mimo zjavenia===
Pomocné
::*Učenie teológov
::*Filozofia a iné vedy
::*Krásna literatúra
Nezobjektizované
::*Znamenia čias
::*Človek
::*Viera
::*Svedectvo jednotlivcov a kresťanských spoločenstiev
====Nezobjektizované pramene teológie====
=====Znamenia časov ako prameň teológie=====
Kristus vyčítal svojim súčasníkom, že nedokážu rozoznávať znamenia časov (ta semeia ton kairon – signa temporum) a poukázal na Jonášov príbeh ako na znamenie.
Vďaka Jánovi XXIII. začal tento termín prenikať aj do úradného jazyka Učiteľského úradu a stal sa z neho veľmi rýchlo terminus technicus súčasnej teológie. Druhý vatikánsky koncil ho spomína na viacerých miestach. (LG 4; SC 43 a iné.)
Definícia znamení časov sa vyvíja iba postupne. Hovoríme, že ide o rozlišovanie v čase, čiže v slede udalostí, v dejinách – tých znamení, ktoré nám môžu niečo povedať o imanentnej Prozreteľnosti alebo môžu byť pre nás ukazovateľmi (a práve to nás zaujíma) nejakej spojitosti s Božím kráľovstvom , s jeho tajomným pôsobením alebo – a to by bolo pre naše rozlišovanie ešte lepšie – s možnosťou, pripravenosťou a nárokmi, ktoré predkladá apoštolát. Práve tieto prejavy sa ukazujú byť znameniami časov.
Hovorí sa tiež, že sú to: „znamenia, ktoré v posvätných dejinách zjavujú Boží plán a zámer, transcendentnú ekonómiu v priebehu udalostí, ktoré vedú ku Kristovi a z neho aj vychádzajú“ alebo aj že „sú hermeneutickým kľúčom pre porozumenie kresťanskej ekonómie spásy, aby sa v priebehu dejín objavovala prítomnosť Božieho Slova“ alebo že „sú to znaky prítomnosti alebo Božích úmyslov, prejavujúce sa v udalostiach, potrebách a túžbach súčasných ľudí.“ Konciloví odborníci v nich vidia: „úkazy, ktoré vzhľadom na svoju rozšírenosť a častosť sú charakteristické pre epochu a prostredníctvom ktorých sa vyjadrujú potreby a ašpirácie dnešného ľudstva." (Cfr.: CHENU, M., ''Znaki czasu'', ChS 1 (1969), 47-50.)
Konciloví Otcovia vyjadrili presvedčenie, že Cirkev ohľadne znamenia časov dostala zvláštne poslanie: "Všetok Boží ľud, obzvlášť duchovní pastieri a teológovia majú s pomocou Svätého Ducha pozorne počúvať, rozoznávať a vysvetľovať rozličné spôsoby vyjadrovania našej doby a vedieť ich poosúdiť vo svetle Božieho slova, aby sa tak zjavená pravda mohla čoraz dôkladnejšie poznávať, lepšie rozumieť a vhodnejšie predkladať." (GS 44.)
Týmito slovami koncil zdôrazňuje, že:
#Kompetentným čitateľom, interpretátorom a posudzovateľom znamení časov je celý Boží ľud, teda aj všetck laici; zdôrazňuje však, že je to predovšetkým úlohou dušpastierov a teológov;
#Spôsob spoznávania a hodnotenia; započúvanie sa do hlasov súčasnosti; ich odlišovanie, interpretácia a posudzovanie ako aj vykonávanie týchto činností, je možné iba s pomocou Svätého Ducha.
Druhý vatikánsky koncil a súčasní teológovia ako aj katolícki spisovatelia poukazujú na konkrétne súčasné znamenia časov, ktorými sú:
socializácia
masový praktický ateizmus
snahy žien o rovnoprávnosť
pocit solidarity všetkých národov
vedomie patričnej autonómie vo svetských záležitostiach
smerovanie k veľkému všeľudskému spoločenstvu
potreba liturgickej obnovy
ekumenické hnutie
vzrast významu robotníkov v spoločnosti
snahy o nezávislosť národov spod kolonializmu
túžby po spravodlivosti a mieri...
Znamenia čias sú v minulosti často spojené s Božou intervenciou. Apelujú a dožadujú sa nejakej činnosti ako na to poukazuje Ježiš vo svojej interpretácii pádu veže v Siloe: "Ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete" (Lk 13,4-5).
=====Človek, ako prameň teológie=====
Človek predstavuje prameň teológie dvojakým spôsobom:
*Ako jej bezprostredný tvorca.
*Ako jej adresát.
Nedokončené........
==Primárne pramene teologickej vedy==
| 