Dogmatika/Teologické pramene: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 1:
== Pojem ==
(Cfr. MRÁZ, Marian, ''Základná praktická teológia'', Bratislava 1997,68.)
Teológ má k dispozícii '''množstvo prameňov''', ktoré mu pomáhajú konštruovať doktrínu a v ktorých môže hľadať zdôvodnenie svojich téz.
'''Prví kresťanskí teológovia''' sa neodvolávali len na autoritu Krista, ale aj na knihy Starého zákona i na filozofiu a
'''V stredoveku''' sa veľkej autorite tešili cirkevní Otcovia, najmä sv. Augustín a Pseudo-Dionýz Areopagita; neskoršia teológia si vysoko cenila veľkých scholastikov, predovšetkým sv. Tomáša, Bonaventúru i Jána Duns Scota; v poreformačnom období to boli dokumenty Tridentského koncilu, podobne ako dnešní teológovia sa radi odvolávajú na Druhý vatikánsky koncil.
Riadok 11:
Výber a hodnota prameňov teológie, ako aj umenie správne ich použiť rozhodujú o kvalite a hodnote práce teológa.
Problémom prameňov teológie sa zaoberali najmä Gerard z Bologne (+ 1317) a Melichar Cano (+ 1560). Veda o prameňoch sa niekedy nazýva teologická topika (gr. topos = miesto), častejšie sa však používa termín, ktorý zaviedol M. Cano vo svojom diele ''De locis theologicis'' - veda o teologických miestach. Teológia doteraz nevypracovala žiadne všeobecne prijaté rozdelenie
Navrhované rozdelenie prameňov teológie si vyžaduje určité vysvetlenie:
Riadok 18:
# termín "zobjektivizované pramene teológie" preberá od W. Granata;
# filozofia a vedy boli zaradené medzi pomocné pramene preto, že inšpirujú a rozličným spôsobom podporujú teológov v procese prehlbovania a systematizovania teologických vied, a to aj pri príprave teologickej doktríny pre apoštolské alebo misijné ohlasovanie. Niet pochýb o tom, že filozofia svojím spôsobom napomáha tvorbe systematickej teológie a že špeciálne vedy ako napr. hodegetiku či katechetiku si dnes nevieme predstaviť bez sociológie či psychológie.
==Schéma prameňov teológie (teologická topika)==
| |||