Katechéza/Kurz Filip: Rozdiel medzi revíziami

 

==Viera a obrátenie==

Chválime Pána za odpustenie hriechov, za to, že diabol nemá nad nami moc, že Ježiš Kristus nám odpustil hriechy - minulé i budúce. Vstali sme v Kristovi a s ním. To už vieme, že je to fakt, ale keď vieme, že Ježiš nám odpustil, že nás vyslobodil, začneme sa pýtať tak, ako kedysi Jeruzalemčania: Čo máme robiť?

• Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Čo máme robiť, bratia?“ Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.

 Sk 16,30-31

• Vyviedol ich (strážca väzenia) von a vravel: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ Oni povedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“

Som vykúpený, to už viem. Ako túto spásu prijať za svoju vlastnú? Čo odpovedal Peter? Toto vykúpenie, túto spásu, o ktorej vieme, že existuje možno prijať za svoju jedine vierou.

• A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“

Jeden z nich uveril, že ten, ktorý je bez hriechu, ktorý sa dal pribiť na kríž, môže byť Kráľom a Božím Synom, ale druhý neuveril. Ktorý sa dostal do Božieho kráľovstva ešte v ten deň? Ten, ktorý prijal spásu za svoju vlastnú - vierou.

• V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom: „Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu pohrozil: „Mlč a vyjdi z neho!“ Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu.

• Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu akýsi muž z mesta, posadnutý zlými duchmi. Už dlhý čas sa neobliekal a nebýval v dome, ale v hroboch. Keď zbadal Ježiša, skríkol, padol pred ním a zvolal veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Prosím ťa, nemuč ma!“

• Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: „Ty si Boží Syn!“ Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.

• Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa!

K čomu nás Ježiš vyzýva, keď hovorí, aby sme verili? Čo znamená veriť? Veriť, to nie je len poznať náuku, prijímať existenciu niekoho. Veriť osobe znamená dôverovať. A dôverovať, znamená veriť v prisľúbenia. Prisľúbení nám Boh zanechal vo svojom Slove neúrekom. Verím Božiemu Slovu?

Viera je čosi, čo sa uskutočňuje každý deň, v každom okamihu. Každý deň mi ponúka množstvo príležitostí dať Bohu svoje áno, ako kedysi Mária. Áno, verím ti.

Mne nestačí uveriť raz, raz som uveril a čo? Verím mu v každej situácii? V problémoch, ťažkých situáciách, vo vzťahoch (s rodičmi, manželom, súrodencami..) Verím Božiemu plánu, ktorý má Boh len pre mňa, ten plán, ktorý pre mňa má Pán, je len môj, ničí iný? Nechám sa viesť týmto plánom? Verím, že Pán má pre mňa moje budúce zamestnanie, povolanie - manželku, či zasvätený život?

Je to ťažké, lebo Božie plány vyzerajú ako proti ľudskému rozumu, na hlavu postavené. Ale tu nejde o môj rozum, o moje sily. My sme v riešení problémov obmedzení.

Takí boli aj apoštoli. A taký bol Peter - vynikajúci rybár. Rybolov, to bola tradícia rodiny, to bolo isté majstrovstvo, v tom sa rozhodne vyznal. Predstavme si seba v istej oblasti, o ktorej si myslíme, že je našou silnou stránkou. Vtom prichádza Ježiš a radí na hlavu postavenú vec:

• Keď raz stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“

Ale Peter uveril a chytili množstvo rýb. Musel sa v určitom zmysle strápniť pred ľuďmi. Aký je to trapas, keď som x rokov presvedčený o niečom, všetci môj názor poznajú a ja mám odrazu tento názor zmeniť. Čo si o mne pomyslia?

Trapas, strápnenie sa, to je prežívanie pokorenia. Napr. Herodes by sa bol strápnil, keby nebol dal Jána sťať. To nedokázal.

• (Ježiš Petrovi:) choď k moru, hoď udicu a rybu, ktorá sa chytí prvá, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj im za mňa i za seba.

 Petrovi muselo byť hrozne, veď to bolo absurdné. Ale uveril.

 Ježišovo učenie malo moc. Nehovoril ako farizeji a zákonníci.

• I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.

 uveriť = nadviazať osobný vzťah a vydať sa na cestu za Ježišom

 Vydať sa niekomu do rúk (Ježišovi), nie aby mal nad nami moc, ale aby sme mali život v hojnosti!! (Jn 10,10)

Ježiš sa vydal do rúk nám, ľuďom a teraz chce, aby sme sa dali do rúk my jemu.

Ako sa teda prejaví, že človek uveril, že dôveruje? V skutkoch. V obrátení: Metanoia.

• Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami.

• Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví zprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: »Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne« Vtedy mu spravodliví povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?« Kráľ im odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.« Potom povie aj tým, čo budú zľava: »Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.« Vtedy mu aj oni povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?« Vtedy im on odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.« A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.

 Lk 22,31-32

• Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“

• Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.

• Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa a niekto z vás by im povedal: „Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!“, ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. Ale ak niekto povie: „Ty máš vieru a ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem svoju vieru. Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa! Chceš vedieť, márnivý človeče, že viera bez skutkov je neúčinná? Nebol náš otec Abrahám ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval na oltári svojho syna Izáka? Vidíš, že viera spolupôsobila s jeho skutkami a že skutkami dosiahla viera dokonalosť. Tak sa splnilo Písmo, ktoré hovorí: „Abrahám uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.“ A bol nazvaný Božím priateľom. Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery. A nebola podobne ospravedlnená zo skutkov aj neviestka Rachab, keď prijala poslov a poslala ich inou cestou? Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.

Čo znamená obrátiť sa?

 zanechať starého človeka, obrátiť sa chrbtom k hriechu, ktorý je už pochovaný, a tvárou k Bohu, v ktorom sme prijali nový život

 možno zisťujem, že sa priblížim ku hriechu, ale idem s Ježišom, hľadím naň a verím, že on ma vedie

Som v neustálej blízkosti Boha

 Mk 7,5-9

• Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: »Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo ich náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.« Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje.

 ale to nestačí

Dôležité je, z akej strany sa k Bohu približujem. K Bohu môžem pristúpiť s plným vozom skutkov, ktoré pred sebou tlačím.

Planéta Merkúr je najbližšie pri Slnku, ale jedna pologuľa, otočená k Slnku je spálená, druhá odvrátená od Slnka - večný ľad.

 Aktivita

Výzva: skúška ohňom. K Bohu sa musím približovať správnou stranou a nepredkladať dielo svojich rúk, ale svoje srdce.

• Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali povedal toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej a druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa modlil: »Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia. Vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci, alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.« Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť a hovoril: »Bože, buď milostivý mne hriešnemu.« Hovorím vám, tento odišiel domov ospravedlnený a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

 farizej išiel k Bohu bližšie, ale nie tou správnou stranou

 tá istá zápalka, nie však správne priblíženie k plameňu

 ak sa teda nepriblížim k Ježišovi srdcom, odovzdávam potom svetlo ďalej?

Viera a obrátenie nie je dar len pre mňa, pre nás, ktorí sme už prijali spásu: sú pre každého človeka. Ježiš vykúpil celé ľudstvo.

Šíriť vieru mám skutkami, nielen materiálnymi, ale i skutkami lásky ako napr. rozhovor, teda i slovom

• a v jeho (Ježišovom) mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“

Bohovia iných náboženstiev sa o človeka nestarajú lebo sú vymyslení, neosobní,. Ale ja idem s Pánom každý deň, lebo on za mňa zaplatil, za moje hriechy a o tom svedčím každý deň. Toto moje svedectvo má byť ako vyznanie lásky.

 ľudia, ktorí sú zamilovaní, si to aj hovoria, ale po čase tie slová vypadnú

 človek potrebuje OTCA

 potrebujem, aby si mi ukázal cestu, aby si ma viedol

Kto z nás môže povedať, že má v celom živote, v každej chvíli dôveru v Ježiša a že ju aj mal? Čo každý z nás ešte potrebuje pribiť na kríž, aby bola naša dôvera úplná?

Teraz je čas a príležitosť, aby sme mu znovu (už koľký krát) povedali áno, Pane. Čas povedať verím, vydávam sa ti nanovo do rúk, idem s tebou znova na cestu, otváram ti srdce.

Dynamika: list

 píšeme osobný list, nikto ho nemusí prečítať

 list Ježišovi - list priateľovi

Na záver poviem svoje vyznanie a vložím svoje slovo do Božieho Slova.

Výzva: aby aj ostatní vložili svoje slovo do Sv. Písma.

Čo máme robiť v osobnom vzťahu s Ježišom? Potrebujeme spoločenstvo.

 Sk 1,8

 1 Kor 11,27-30

• Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten je a pije odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú.

4. Spoločenstvo je miesto slávenia

To je syntéza celého ovocia spásy. Každý môže okusovať Božiu lásku. Spoločenstvo mi poskytuje bratov a sestry, ktorých potrebujem k spoločnej chvále Boha. Tu prijímam Ducha Svätého. Nové Turíce sú neprestajné. Včera po prednáške o Duchu Svätom sme modlili za nové vyliatie Ducha Svätého.

• ... Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. Je to sťa vzácny olej na hlave, čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské.

V spoločenstve môžeme okúsiť prvotiny kráľovstva. Nimi sú pokoj a radosť. I nás pozýva k tomu, aby sme boli radostní.

Aj ja mám niekedy v srdci smútok. V srdci cítim tlak, nie som radostným svedkom Kristovho zmŕtvychvstania. Je to preto, lebo som neprijal brata alebo sestru. Navzájom sa potrebujeme. Tvoríme jedno telo.

Spoločne vydávame svedectvo: „to je ale spoločenstvo, tá skupinka!“ Aké je to naše spoločenstvo? Ako nás vnímajú iní? Ako sa v ňom cítim ja? Som jeho údom?

To sú znaky spoločenstva: miesto slávenia, darovať, čo mám. V modlitbe spoznáš, čo v srdci od teba žiada Pán. Akým spôsobom sa máš viac zapojiť do spoločenstva, aby mystické telo Kristovo neživorilo. Ježiš volá, vyzýva ťa, aby si sa pripojil.

Spoločenstvo je veľký dar. Stačí ho rozbaliť a chcieť prijať. Alebo sa ešte stále bojíš, že budeš musieť niečo opustiť, stratiť?

 Jn 17

• (veľkňazská modlitba)