Dogmatika/Teologická angelológia: Rozdiel medzi revíziami

==Záver angelológie==

 

 

V akom zmysle možno nazvať neprávosť čiže hriech tajomstvom? Tento názov je vhodný, primeraný, keď sa chápe prirodzeným rozumom. Lenže sv. Pavol tým, že ho jednoducho volá tajomstvom a dáva do protikladu k ’''tajomstvu Krista''', chcel určite niečo iné vysloviť, totiž že: '''intímnu podstatu hriechu nemožno pochopiť bez jeho podstatného vzťahu k nadprirodzenej milosti'''. Hriech anjelov je najťažším už preto, že je to hriech číreho ducha s najjasnejším poznaním a vykonaný s najslobodnejšou vôľou a preto skrýva v sebe novú, rozumom nepochopiteľnú zlobu; lebo ho spáchal ten, kto bez akýchkoľvek zásluh stal sa zo sluhu synom Božím a dedičom Božích dobier; spáchal ho ten, ktorému samotná jeho hodnoť, prevyšujúca každú prirodzenosť, dala príčinu pýchy a závisti a rebélie proti najdobrotivejšiemu Bohu Otcovi. Čím menej je stvorenému rozumu prístupná vznešenosť Božej milosti tým menej možno pochopiť aj intímnu zlobu hriechu anjelov. Zaiste toto mal sv. Pavol pred očami.

Nemožno pochybovať, že by myseľ Apoštolova nebola hlbšie prenikla, keď mystérium neprávosti postavil oproti '''mystériu Krista'''. Stratiac milosť synovstva Božieho, zlí anjeli: nielen že prenasledujú neuhasiteľnou nenávisťou tých, ktorí sú synmi Božími, ale preto ich prenasledujú, lebo majú, vynikajú touto milosťou; preto nie je divné, že všetka sila tejto najostrejšej nenávisti smeruje a vylieva sa '''do jedného, ktorého poznajú ako Syna človeka''' a zároveň Syna Božieho a ktorého vidia obdarovaného touto najvyššou hodnosťou, po ktorej tak zatúžil Lucifer. Sú teológovia, ktorí nie bezdôvodne sa domnievajú, že diabol svojím hriechom povstal proti samotnému Bohočlovekovi, ktorého poznal zo zjavenia a ktorého vláde sa pyšným popieraním sprotivil. Isté je však toto: diabol závidí hodnosť synov Božích, ktorú stratila usiluje sa ju u všetkých, u ktorých môže, všetkými silami vyrvať.