Dogmatika/Teologická angelológia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Mireksoteria (diskusia | príspevky)
Mireksoteria (diskusia | príspevky)
Riadok 158:
==Pád do hriechu a zavrhnutie zlých anjelov==
 
'''Určitý počet anjelov sa vedome a dobrovoľne rozišiel s Bohom. Je ťažké pochopiť bližšie dôvody tejto skutočnosti, v každom prípade jej možnosť je obsiahnutá už v ich slobode. Učenie o ťažkom hriechu určitého počtu anjelov a o ich dobrovoľnom odvrátení sa od Boha je '''dogma viery''', slávnostne vyhlásená Cirkvou na '''IV. Later.''' Koncile r. 1215 :
 
'''„Diabol a iní démoni podľa svojej prírody boli Bohom stvorení dobrí, ale sebou samí sa stali zlými“.'''
 
'''Definované učenie je vyhlásením proti gnostickomanichejskému dualizmu. Rozchod skupiny anjelov s Bohom je pre nich trestom a zároveň je počiatkom pekla ako duchovného stavu. Tvrdenie, že v pekle je hmotný trest, nie je vyhlásená pravda viery, ale všeobecná mienka.
 
'''Písmo sv.''' dosť jasne učí o hriechu anjelov ako aj o ich treste. Učí, že jedna časť anjelov neobstála v skúške, upadla do ťažkého hriechu a za trest boli uvrhnutí do pekla. 2 Pt 2,4: „Veď Boh neušetril ani anjelov, ktorí zhrešili, ale zvrhol ich do podsvetia, do žalára tmy, a dal ich tam strážiť až do súdu“. – Júd 6: „Podobne aj anjelov, ktorí si nezachovali svoju vznešenosť a opustili miesto svojho príbytku, drží v temnotách a vo večných okovách až do veľkého dňa súdu.“ Por. Jn 8,44: „On (diabol) bol vrahom ľudí od počiatku a nedržal sa pravdy.“ – Pán Ježiš hovoril o akomsi večnom ohni, pripravenom pre diabla a jeho anjelov (Mt 25,41). Učenie o hriechu anjelov môžeme odvodiť z týchto premís: Všetko, čo Boh stvoril, je dobré, teda aj zlí anjeli museli byť kedysi dobrí.
Riadok 180:
'''Tradícia''' so sv. Augustínom a Gregorom Veľ. učí, že hriechy anjelov sú v každom prípade hriechmi ducha a chápu sa ako hriechy pýchy. Nie sú to hriechy tela, ako to chápali mnohí starí Otcovia, (Justín, Atenagoras, Tertulián, Klement Alex., Ambróz) spolu so židovskou tradíciou vo vzťahu ku Gn 6,2, kde sa hovorí o hlavnom spojení medzi anjelmi, chápanými ako „Synmi Božími“ a medzi dcérami ľudskými. Odhliadnuc od toho, či sa pád anjelov stal pred Gn 6,2, duchovný charakter anjelov rozhodne hovorí proti tomuto názoru. Por. Sir 10,15: „Počiatkom každého hriechu je pýcha.“ – Otcovia a teológovia vzťahujú na pád diabla ako typické slová Jer 2,20, ktoré odpadnutý Izrael povedal svojmu Bohu: „Otročiť nebudem!“, ako aj proroctvo Iz 14,12n nad kráľom babylonským: „Ako si padla z neba, žiarivá zornička!“ (Lucifer, qui mane oriebaris)... v. 13: „Veď v srdci si hovoril: Do nebies vystúpim, až nad hviezdy Božie vyvýšim svoj trón... v. 14: „prirovnám sa k Najvyššiemu“.
 
===Večné zavrhnutie===

 
'''Ako blaženosť dobrých anjelov má večné trvanie , tak aj trest zlých duchov je bez konca. Mt 25,41: „Vzdiaľte sa .. do večného ohňa...“ Por. Júd 6: „... vo večných okovách...“ Zjav 20,10: „Tam budú mučení dňom i nocou na veky vekov“.
Riadok 190:
'''Poznámka:''' Padnutí anjeli aj napriek svojmu večnému zavrhnutiu '''nestratili prirodzené mohutnosti''' a neutrpeli na nich škodu. Ich duchovná podstata je tak jednoduchá, že z nej nemožno vôbec nič odtrhnúť a ich prirodzené dary zostanú neporušené.
 
Ich rozum je však v tom zmysle '''slabší''', lebo sa im nedostáva nadprirodzeného osvietenia a ich vôľa je '''skazená''', lebo nie je povzbudzovaná aktuálnymi milosťami, je zatvrdnutá v zle a neschopná dobrých skutkov. Zlo páchajú slobodne aspoň potiaľ, že môžu voliť medzi tým alebo oným hriechom. Vnútorný stav zlých duchov je '''hrozný a zúfalý.''' Nemajú ničoho, čo by ich nabádalo k dobrému, nemôžu očakávať odmenu ani úžitok ani útechu, niet v nich lásky k Bohu; ba naopak vedia, že sú naveky zavrhnutí a u Boha v nenávisti, že si ho nemôžu ničím nakloniť a preto ich všetko ženie k nenávisti a zúfalstvu: hrozne muky, ktoré potrvajú naveky a ktorým nemožno nijako uniknúť.
 
==Pôsobenie dobrých anjelov==