Dogmatika/Nespracované materiály: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Mireksoteria (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
 
Mireksoteria (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
5. ==Prvý život==
 
'''''Pred 4 miliardami rokov, na začiatku geologického obdobia ''prahory'', mala Zem iný vzhľad než dnes. Asi by sme ju z kozmu nespoznali. Mohla vyzerať nasledovne: Bola zahalená akoby do hmly, a preto jej povrch nebolo vidieť. Vďaka skleníkovému efektu povrch nebol zamrznutý, i keď sa naň dostávalo menej slnečnej energie ako dnes. Keby ste boli vtedy na povrchu Zeme, museli by ste mať kyslíkový prístroj i ochranu proti UV žiareniu. Obloha by sa vám javila oranžovou, zakalenou a more ako zrkadlo oblohy, by vyzeralo hnedé. V miernom šere by ste nevideli žiadny život, len holé skaly a vodu.
Riadok 45:
'''''
 
6. ==Prvý mnohobunkový život==
 
'''''Keď sa objavili zložitejšie bunky, po určitom čase sa začali organizovať do kolónii. Vznikli predchodcovia mnohobunkových živočíchov - '''hubky'''. Majú už náznaky špecializácie buniek, ale nie sú u nich vyvinuté ešte orgány, tkanivá, svalové ani nervové bunky. Najstarším dôkazom hubiek sú nálezy ich ihlíc v horninách starých 1,5 miliardy rokov. Našli sa napr. v oblasti Grand Canyonu USA. Z doby okolo 700 miliónov rokov sa v horninách zachovali odtlačky mäkkých tiel asi 25 druhov mnohobunkových organizmov pripomínajúcich medúzy, článkonožce a červy. Z toho vyplýva, že by mali mať jednoduchších spoločných predchodcov v starších geologických dobách. Niektoré novšie nálezy to potvrdzujú. Napr. v horninách starých 800 miliónov rokov sa našiel odtlačok prvého predchodcu medúz. Ešte primitívnejšie skutočne mnohobunkové organizmy než medúzy sú ploché červy. Zatiaľ sa ich v horninách starších než 800 miliónov rokov nepodarilo nájsť. Nálezy zachovaných odtlačkov mäkkých tiel organizmov sú veľmi vzácne. V čase pred 600 miliónmi rokov si organizmy nevytvárali pevné kostry alebo schránky, preto sa len ťažko uchovali v horninách.
Riadok 59:
'''''
 
7. ==Prvé stavovce==
 
'''''Už v kambriu pred približne 500 miliónmi rokov existovali všetky živočíšne kmene, včítane '''chordátov''' a ich podskupiny '''bezčeľustných stavovcov'''.
Riadok 91:
'''''
 
8. ==Prvé cicavce==
 
'''''Druhohory začínajú ''triasom'', v ktorom bola súš veľmi zarovnaná. Pohoria boli v predošlom období zbrúsené vodou a vetrom. Plochú pevninu lemovali rozsiahle plytčiny s teplou vodou, v ktorých sa usádzali schránky mikroskopických organizmov. Na súši sa postupne vyvíjali plazy. Prvýkrát sa objavili živočíchy na dvoch nohách a „hrozné plazy“ – dinosaury. Z triasu sú prvý raz známe cicavce. Pravdepodobne sa vyvinuli z plazov podobných anatómiou cicavcom. Mláďatá cicavcov na rozdiel od plazov cicajú materské mlieko. Okrem toho majú schopnosť udržať si svoju telesnú teplotu, napriek zmenám vonkajšej teploty. Sú teplokrvné, čiže môžu žiť na rozdiel od plazov aj v chladnejších oblastiach. Podľa nových výskumov boli teplokrvné aj niektoré dinosaury, ale nie na takej úrovni ako sú cicavce.
Riadok 109:
 
 
'''''9.
==Prvé primáty==
 
'''''Jednou skupinou cicavcov s placentou sú '''primáty'''. Prví im podobní predchodcovia sa objavujú vo vrchnej kriede, ale ich veľký rozvoj nastal až na začiatku treťohôr.
Řádek 155 ⟶ 156:
'''''
 
10. ==Prvý človek - výroba nástrojov==
 
'''''Pred najmenej 5 miliónmi rokov sa línia hominoidov rozdelila na '''afrických ľudoopov''', s dnešnými potomkami šimpanzov a gorilou, a na '''hominidov''' s rodmi Australopithecus a Homo (človek). Potvrdzujú to aj výskumy biochemikov a genetikov. Z porovnávania určitých molekúl ľudí, šimpanzov a goríl, došli k záveru, že k oddeleniu hominidov došlo asi pred 7 miliónmi rokov.’'’''
Řádek 181 ⟶ 182:
 
 
'''''11. ==Človek pochováva a umelecky sa vyjadruje==
 
'''''Pred 80 tisíc rokmi sa objavili '''klasickí neandertálci''', presnejšie Homo sapiens neanderthalensis, ktorí sa dobre prispôsobili životu v chladných podmienkach Európy v blízkosti ľadovca. Boli lovci a zberači. Zistil sa u nich kanibalizmus. Na druhej strane sú u nich náznaky, že sa starali o chorých druhov. Pozoruhodný je objav, že aspoň v niektorých prípadoch pochovávali zomrelých. To je dôkaz ich viery v posmrtný život. Sú u nich aj určité náznaky loveckého kultu. Nie je vylúčené, že '''náboženské predstavy''' boli už pred neandertálcami, ale nezachovalí sa o tom materiálne dôkazy.
Řádek 197 ⟶ 198:
 
 
12. ==Prechod od lovu k roľníctvu, pastierstvu a remeslám==
 
Asi 8 tisíc r. pr. Kr. končí ľadová doba, postupne sa otepľuje. V oblasti Mezopotámie a juhovýchodnej Ázie začali ľudia obrábať pôdu. Sprvoti to bolo pestovanie hľúz, koreňov a strukovín a neskôr obilnín. Na viacerých miestach juhozápadnej Ázie a Stredomoria začali chovať dobytok. Tak sa zrodilo roľníctvo a následne pastierstvo. Vznikali stále osady. Tie sa rozrastali a v oblasti Malej Ázie, Mezopotámie a Palestíny vznikli ojedinelé mestá s rozvojom remesiel (7 tis. r. pr. Kr.). V Mezopotámii sa vystriedalo niekoľko kultúr, ktoré boli charakteristické spracovaním zlata a medi, vynálezom hrnčiarskeho kruhu a počiatkami písma (4 - 3 tis. r. pr. Kr.). Z nich čerpala prvá veľká - Sumerská civilizácia, ktorá poznala koleso a používala písmo. Postupne vznikali veľké civilizácie v Egypte, Stredomorí, Číne a Indii. Zo Stredomoria sa s otepľovaním klímy prenášalo roľníctvo a pastierstvo i do južnej Európy.