Dogmatika/Osoby v Bohu: Rozdiel medzi revíziami

 

===Pánov Anjel===

U otcov teda nie je jednota vo vysvetľovaní Pánovho Anjela. Dalo by sa povedať, že výraz Pánov Anjel označuje samotného Boha nakoľko vniká do ľudského diania a dáva človekovi pocítiť svoju blízkosť. Nemožno však priamo interpretovať Pánovho Anjela, ako zjavenie plurality osôb v Bohu.

Jahve sa nikdy neprejavuje priamo, v prvej osobe, ale vždy prostredníctvom Slova a činnosťou Ducha.

Slovo - i medzi ľuďmi komunikácia a prejavenie túžob, želaní, citov a vôle prebieha prostredníctvom slova. Ale ľudia keď hovoria sú u toho fyzicky prítomní svojim telom (výnimkou je keď telefonujú alebo v televízii).

Boh je však vždy fyzicky a materiálne neprítomný a môže sa stať prítomným len prostredníctvom Slova. Zjavenie Jahveho berie podobu a kryštalizuje sa vo svojom Slove:

Zach 1,8

• 8 Videl som v noci: Hľa, akýsi muž jazdil na hnedom koni. Stál medzi myrtovými kríkmi v priehlbine a za ním boli hnedé, strakaté a biele kone. 9 I spýtal som sa: „Kto sú títo, Pane?“ Odpovedal mi anjel, ktorý vo mne hovoril: „Ja ti ukážem, kto sú títo.“ 10 Vtom sa ozval muž, ktorý stál medzi myrtovými kríkmi, a povedal: „To sú tí, ktorých Pán poslal poprechodiť zem.

A tak slová a gestá proroka sú slovami Boha:

 

• 1 Ty však, syn človeka, vezmi si ostrý meč, vezmi ho ako holičskú britvu a pretiahni si ho po hlave a po brade! Potom si vezmi váhu a rozdeľ ich! 2 Tretinu spáľ na ohni uprostred mesta, keď sa naplnia dni obliehania; tretinu vezmeš a budeš ťať okolo nej mečom, tretinu však roztras do vetra a vytasím meč za nimi. 3 Ale vezmi odtiaľ trochu a zaviaž ich do okraja svojho rúcha! 4 A ešte aj z nich vezmi, hoď ich doprostred ohňa a spáľ ich v ohni; odtiaľ vyjde oheň na celý Izraelov dom. 5 Toto hovorí Pán, Jahve: To je Jeruzalem. Do stredu národov som ho položil a okolo neho sú krajiny. 6 Ale vzbúril sa proti mojim právam, horší chcel byť od pohanov a proti mojim zákonom viac než krajiny, ktoré sú okolo neho. Áno, pohrdli mojimi právami a mojimi zákonmi, nechodia podľa nich. 7 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste sa búrili viac ako národy, ktoré sú okolo vás, podľa mojich príkazov ste nechodili a moje práva ste nespĺňali, ani len podľa práv národov, ktoré sú okolo vás, ste nekonali, 8 preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, aj ja som proti tebe a budem prevádzať práva uprostred teba pred očami národov. 9 A pre tvoje ohavnosti urobím s tebou, čo som neurobil a čomu podobné viac neurobím. 10 Preto budú otcovia u teba. jesť synov a synovia si budú jesť otcov. Prevediem u teba súdy a všetky tvoje zvyšky roztrúsim do všetkých vetrov. 11 Preto ako žijem - hovorí Pán, Jahve -, pretože si rozličnými svojimi ošklivosťami a rozličnými svojimi ohavnosťami poškvrnil moju svätyňu, budem rezať ja, oko sa mi nezľutuje a nebudem ani ja šetriť. 12 Tretina z teba umrie na mor a od hladu budú hynúť uprostred teba, tretina bude padať okolo teba pod mečom a tretinu roztrúsim do všetkých vetrov a vytasím za nimi meč. 13 Vyvŕši sa môj hnev a zápal si na nich utíšim, vypomstím sa tak, že budú vedieť, keď na nich vyplním svoj zápal, že ja, Pán som hovoril. 14 A pred očami všetkých, ktorí prechádzajú, obrátim ťa na púšť a na potupu medzi národmi, ktoré sú okolo teba. 15 Budeš p potupou a výsmechom, výstrahou a hrôzou pre národy, ktoré sú okolo teba, keď prevediem proti tebe súdy v hneve a zápale a zápalistom karhaní. Ja, Pán, som hovoril. 16 Keď vyšlem proti nim zlé strely hladu, ktoré budú na záhubu a ktoré vyšlem, aby som vás vyhubil, sústredím proti vám hlad a zlomím vám oporu chleba. 17 Pošlem proti vám hlad a záškodnú zver a vyľudnia ťa: mor a krv prejde cez teba a privediem proti tebe meč. Ja, Pán, som hovoril.“

Toto prorocké slovo obzvlášť od doby Samuelovej sa stáva naozaj rozhodujúcou silou v dejinách Izraela. Tam, kde je prorocké slovo, tam je Jahve sám v činnosti tým, že ohlasuje, vedie, uzdravuje, súdi…

Božie Slovo zasahuje predovšetkým ako stvoriteľské slovo: spôsobuje vstup do existencie pri stvorení vecí:

Iz 48,13

Božie Slovo je zároveň silou, ktorá všetky veci udržiava v bytí a stará sa o ne:

Ž 148,6

Sir 39,31

Tak stvorenie sveta prostredníctvom Slova je považované za prvý a základný Boží čin v dejinách spásy. Ale celé Božie dielo pri vzniku a zachovávaní sveta, v prijatí Izraela za svoj ľud je Božím Slovom. Je to Boh, ktorý hovorí silou svojej slobodnej vôle, ktorá z neho vychádza. Koncepcia Božieho Slova zdôrazňuje na jednej strane transcendentnosť a na druhej strane imanentnosť Boha. On je totiž tak odlišný, iný, transcendentný, že všetko tvorí a riadi “prostredníctvom” svojho Slova, ktoré vyslovuje bez námahy s slobodne; a zároveň sa stáva prítomným uprostred sveta skrze svoje všemohúce Slovo (imanentnosť). Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, Božie Slovo má tendenciu hypostatizácie, a to predovšetkým v sapienciálnych knihách. Táto postupná personifikácia Božieho Slova predisponuje na neskoršiu logickú identifikáciu Božieho Slova s druhou Božskou Osobou, ktorá nastane v Novom Zákone (Logos-Verbum caro factum est.)

V Starom Zákone sa Duch javí ako Boží atribút i ako Božia činnosť. Boh je duch a nie matéria a práve preto je neviditeľný, neopísateľný, nedefinovateľný… Ale Boží Duch je mimoriadne dynamický a hľadí sa naň ako na princíp všetkej Božej aktivity. Všetky Božie činy (stvorenie, zjavenie, oslobodenie, proroctvo…) sú dielami ducha.

Ruah má v Bohu svoj pôvod a je vždy jeho vlastníctvom (Gn 2,7); naznačuje úzky vitálny vzťah medzi Bohom a človekom: človek žije dovtedy, kým mu Boh dáva svoj ruah. Boh ho môže dať komu chce a taktiež si ho vziať naspäť. A tu sa vyjasňuje význam slova ruah ako Božieho Ducha v špecifickom zmysle. Tento Boží Duch sa chápe ako neviditeľná Božia moc, ktorá všetko oživuje (Múd 1,7; Ž 139,7)