Katechéza/Evanjelizačné kázania 4: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot kozmetické zmeny
d robot kozmetické zmeny
Riadok 5:
Niektorí dnešní teológovia sa pri interpretácii pojmu laik opierajú o Septuagintu, kde sa vyskytuje pojem laos, čo je označenie pre celý boží ľud Izrael. Laos je ľud nie hocaký, ale ľud vyvolený Bohom. Septuaginta pre iné národy používa pojem ethné (národy). Laos je teda náboženský pojem. Pár prípadov sa síce v Septuaginte nájde, kde laos znamená masu ľudí v protiklade k ich vodcom (napr. Ex 19,24; Jer 26,7)1, ale tie sú v absolútnej menšine oproti prvému uvedenému prípadu. V Novom zákone sa pojem laos vyskytuje predovšetkým v Evanjeliu sv. Lukáša a liste Hebrejom. Laos sa myslí ako zhromaždenie davu ľudí (Mt 27,25) 2.
 
[[Súbor:Ichthys and Psalm23.jpeg|300px|rightvpravo]]
 
Druhé použitie pojmu laos v NZ3 je to isté ako v Septuaginte, teda ľud Izrael. Popri týchto významoch sa pojem laos používa aj úplne novým spôsobom a to na pojem kresťanskej obce (Sk 15,14)4. Boh si sám povolal ľud (laos) z pohanov (ethné). Jeremiášovo proroctvo sa spĺňa na kresťanskej obci (Hebr 8,10) 5. V prvom liste Petrovom6 sa pojmy ľud a kráľovské kňazstvo vzťahujú na celú obec a na všetkých veriacich. Ľud je kňazstvo a kňazstvo tvorí ľud. Laici nestoja v protiklade kňazom. Pomer použitia pojmu laos v NZ ako množstvo ľudí, prostí ľud, ľud Izrael oproti použitiu tohto pojmu na kresťanskú obec je asi deväť k jednej. Dnešný pojem laik sa nezakladá na slove laos ale laikos tj. patriaci k ľudu. V mimobiblickej gréčtine sa toto slovo vzťahuje na bežných ľudí v protiklade k vládcom. Najprv však tieto pojmy boli používané pre veci, ktoré nie sú používané pri kulte, nemajú teda vzťah k bohoslužbe. V Septuaginte takúto terminológiu nenájdeme, dá sa ale doložiť z iných prekladov do gréčtiny. V prvej knihe Samuelovej sa hovorí o obyčajnom (laikos) chlebe. Niekde je zase ľud označený ako laikos (Iz 24,2; OZ 4,9) 7. V NZ sa pojem laikos nevyskytuje. rozlišovanie svätého od bežného je v NZ prekonané. Ježišom je všetko posvätené, nič už nie je laikos, teda vylúčené z bohoslužby. Rozdiel medzi ľudom cirkvi a vedúcimi nie je nikde vyjadrený pojmom laikos. O ľude sa hovorí pozitívnymi pojmami ako veriaci, pokrstení, posvätení. Takže kresťanská základňa nedostala špeciálne pomenovanie , ale skôr dostali pomenovanie rôzne služby v Cirkvi. Takisto aj čo sa týka služby, nerobí Písmo rozdiel medzi vedúcimi a ľudom. Vyzývaní sú všetci z Božieho ľudu, aby ohlasovali moc a veľké skutky Boha (1Pt 2,9) slovom (1Pt 3,15) a živým príkladom (1Pt 2,12). Ohlasovaním evanjelia sú poverení všetci (1Kor 14,23). Peter očakáva od žien, že svojim životom a kresťanským zmýšľaním získajú pre vieru svojich kresťanských mužov. V Hebr 6,12 sa predpokladá, že dlhšie veriaci kresťan, sa stane poslom viery pre druhých. Justín v tretej hlave Dialógu s Tryfónom píše o misijnom kázaní laikov. Origenes v traktáte Proti Celsovi 3,55, píše o gnostikovi Celsovi, ktorý vyčíta kresťanom, že ešte aj remeselníci vyvíjajú činnosť, aby šírili kresťanstvo. Cirkevný historik Eusébius píše, že biskupi požiadali Origenesa, hoci ešte nebol svätený, aby verejne v chráme vyučoval Písmam.8 „Jednota je základným prvkom Cirkvi. Diferencovanie je až na druhom mieste. Cirkev nie je cirkvou pápeža, biskupov a kňazov ku ktorej sa laici iba pridružujú.“9