Dogmatika/Teologická angelológia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot kozmetické zmeny
oprava kódu
Riadok 13:
== Existencia, pôvod a počet anjelov ==
 
V''' katolíckom učení sú anjeli považovaní za osobné bytia, t.j. bytia s rozumom a slobodnou vôľou, ale rozdielne od ľudskej prirodzenosti a dokonalejšie ako ona. Teda anjeli nie sú ani zosobnením prírodných síl ako bohovia v polyteizme, ani personifikácie Božích vlastností a činnosti ako vysvetľujú racionalisti novoveku. Kto vychádza z predpokladov materialistického alebo panteistického monizmu, nemôže uznať existenciu osobných duchov; takisto odmietnutie autority Písma sv. a prijatie predpokladov racionalizmu, podrýva učenie o anjeloch, lebo na základe samotného rozumu ťažko možno dokázať, že anjeli existujú. Niektorí historici náboženstva sa pokúšajú naturalisticky vysvetliť vznik viery v anjelov: vidia v židovskokresťanskom učení o anjeloch stopy dávneho polyteizmu alebo odvodeniny babylonských a perzských predstáv. Existenciu anjelov popierali už '''saduceji''' .
 
 
Riadok 43:
Rozdelenie anjelského sveta do 9 chórov a s tým spojené, z novoplatonizmu pochádzajúce učenie o osvecovaní nižších radov vyššími, '''nie je pravda viery''', ale slobodná teologická mienka. To isté platí o scholastickom rozdeľovaní anjelov na: ''angeli assistentes, a angeli ministrantes''. Do prvej skupiny sa počítalo prvých šesť chórov, do druhej skupiny tri ostávajúce chóry podľa Pseudo-Dionýza. Podľa svedectva Zjavenia sa nedá toto rozdelenie anjelov na funkcie anjelov asistujúcich a slúžiacich chápať ako výlučné.
 
'''Otcovia''' veľmi často hovoria o veľkom počte anjelov a o viacerých anjelských rádoch. Niektorí z podobenstva Kristovho o stratenej ovci usudzujú, že 99 oviec sú anjeli a jedna stratená ovečka je ľudské pokolenie, takže anjeli svojím počtom ľudské pokolenie prevyšujú. Z tvrdenia, že stvoriteľský akt je vlastný samotnému Bohu a že anjeli sú bytosti kontingentné, vyplýva, že môžu byť stvorení jedine Bohom. Z dogmy o stvorení anjelov vysvitá, že boli stvorení „od počiatku času“, teda majú začiatok, počítaný od okamihu, v ktorom – z Božej stvoriteľskej vôle – dostali jestvovania. Podľa teológov, však nie je dogmou, že anjeli začali jestvovať v tom istom okamihu, v ktorom bol stvorený hmotný svet. Lebo ten výraz, že Boh „spolu“ stvoril anjelov a (hmotný) svet, možno i tak vykladať, že „aj“ anjeli sú stvorení aj hmotný svet je stvorený. Je však pravdepodobnejšie, že anjeli boli stvorení spolu s hmotou, lebo s hmotným svetom tvoria jeden celok tvorstva (universum) a tento celok Boh – podľa mienky sv. Tomáša – naraz stvoril. Podľa učenia sv. Tomáša, ktoré súvisí s jeho učením o princípe individuácie, anjeli sa špecificky rozlišujú jeden od druhého. Každý anjel tvorí pre seba samého species. Iní teológovia naproti tomu učia, že alebo len všetci anjeli spolu tvoria species (Albert V.), alebo že jednotlivé hierarchie alebo chóry tvoria zvláštny species (škola františkánska, Suarez). Rozdelenie anjelov na chóry sa zakladá na ich prirodzených i nadprirodzených daroch. Čím vyšší rád, tým lepšie schopnosti prirodzené, tým výbornejšie dary nadprirodzené a tým dôležitejšie úlohy a služby, ktoré sú anjelom zverené. Takto sv. Tomáš podľa Dionýza a sv. Gregora Veľkého.'''
 
== Prirodzenosť a vlastnosti anjelov ==
Riadok 49:
=== Nehmotnosť anjelskej prirodzenosti ===
 
'''''IV. Later. A I. Vat. koncil''' rozlišujú stvorenie duchovných a telesných bytostí a stvorenie duchovných považujú za stvorenie anjelov, teda '''dogma viery je:'''
 
'''„Prirodzenosť anjelov je duchovná“''' – De fide.
Riadok 82:
=== Prirodzená nesmrteľnosť anjelov ===
 
'''Sent. communis teológov je: '''Anjeli sú svojou prirodzenosťou nesmrteľní.'''
 
Ich prirodzená nesmrteľnosť vyplýva z ich čírej duchovnosti anjelskej prirodzenosti. Sú totiž nehmotní, nepozostávajú z fyzických čiastok a tak nepodliehajú podstatnej zmene, ktorá znamená stratu života. Anjel by však prestal jestvovať, keby mu Boh odňal zachovávanie, t.j. udržovací vplyv.
Riadok 92:
=== Rozum a moc anjelov ===
 
'''Ako duchovné bytosti majú anjeli rozum a slobodnú vôľu. V dôsledku čírej duchovnosti ich prirodzenosti rozumom poznávajú a vôľou chcú dokonalejšie ako ľudia, ale podstatne nedokonalejšie, ako je nekonečné poznanie a vôľa Boha.'''
 
Dokonalé prirodzené poznanie je im vrodené. Každý anjel podľa stupňa svojej bytostnej dokonalosti bez učenia prirodzene poznáva Boha, seba, iné tvory a zákony prírody. Toto prirodzené anjelské poznanie Boha však nie je videním Boha, lebo nijaký tvor nemôže svojimi prirodzenými silami Boha priamo vidieť. Teda prirodzene poznáva anjel jestvovanie Boha, jeho vlastnosti prostredníctvom svojej podstaty, totiž zo svojho jestvovania a zo svojich vlastností.