Katechéza/Eucharistia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d KuBOT premiestnil stránku Katechéza: Eucharistia na Katechéza/Eucharistia: Robot zmenil pomenovanie článku podľa Wikibooks:Názvoslovie |
d robot kozmetické zmeny |
||
Riadok 1:
== Svätá omša ==
=== Aké meno jej patrí? ===
Nie je jedno, aké slová, používame na označenie osôb alebo vecí. O tom by dokázali čosi povedať rodičia, ktorí si majú vybrať meno pre svoje deti. Veď ich tak budú volať celý život.
Riadok 17:
* eucharistiou vzdávame vďaky Bohu za všetky jeho dobrodenia, predovšetkým za smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista ako aj za dar Ducha Svätého
Najsvätejšia obeta - na jednej strane obetujeme Bohu chlieb a víno, plody zeme a práce ľudských rúk a na druhej strane sa Ježiš obetuje za nás.
* Ježiš za nás priniesol jeden krát raz navždy tú najväčšiu obetu, keď zomrel na kríži za naše hriechy ako obetný Baránok. Okrem tejto obety niet inej v Novom Zákone. Táto
* Omša je sprítomnením tejto jedinej Kristovej obete sviatostným (nekrvavým spôsobom). Takto sa stávame účastnými na najväčšej udalosti našej spásy.
=== Na návšteve ===
Ísť na omšu znamená ísť na návštevu. Hostiteľom je Ježiš vo svojom dome. Jeho dom je dom modlitby. Návšteva u priateľov má štyri etapy:
Riadok 38:
3. Ku stolu. Keď už sme sa dostatočne porozprávali, hostiteľ nás nezabudne ako sa patrí pohostiť. Zavolá nás ku stolu. Jesť a piť pri jednom stole znamená prejav priateľstva, stôl spája rodinu.
* Ježiš nás nepozval len na rozhovor, pozval nás ku stolu.
* On povedal: Kto je moje telo a pije moju krv bude mať večný život.
* Prichádzať na návštevu a nezobrať si z toho, čo nám ponúkajú je urážkou hostiteľa. Ako sa my javíme na návšteve u Ježiša?
Riadok 47:
* A my sa poďakujeme hostiteľovi: Bohu vďaka.
=== Všetko to začína zvonením ===
Skôr ako sa začne sv. omša, ozýva sa z veže zvonenie. Je to zvuk, ktorý sa ozýva z Božieho domu do celého okolia. Je to pozvánka. Boží hlas zhora sa rozlieha po mestách a dedinách, aby zhromaždil svoj ľud.
Ž 19,4-5
Riadok 58:
Boh k nám hovorí jednoduchým zvonením. Je to pozvanie. Ak ho prijmeme, prehovorí k nám otvorene: svojimi slovami, milosťou, veľkými skutkami, nesmiernou mocou.
=== Keď sa zíde rodina ===
Ľudia sa často schádzajú. Vytvárajú tak rozličné skupiny a zoskupenia. Zídu sa v obchode a čakajú v rade na tovar. Zídu sa v autobuse, stoja či sedia jeden vedľa druhého a každý rozmýšľa nad svojimi vlastnými problémami. Aj v čakárni u lekára sa ľudia zídu...
Riadok 67:
* Ak niekto povie: „Milujem Boha“, a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.
Ak prichádzame do kostola a nedokážeme sa pritom zniesť so svojimi bratmi a sestrami, ak sa s nimi nedokážeme porozprávať ba ani len pozdraviť, ako si môžme vytvoriť vzťah k Bohu? Ak nemilujeme tých bratov a sestry, ktorých vidíme okolo seba, ako môžme milovať Boha, ktorého nevidíme?
=== Ornát a štóla ===
Ornát je široké rúcho do ktorého sa oblieka kňaz na slúženie sv. omše. Je farby liturgického obdobia alebo daného sviatku či spomienky.
Riadok 86:
== Eucharistia ==
Čo je to Eucharistia? Je to večera, ktorú Pán slávil ako začiatok svojho utrpenia. Večera, ktorá sa stáva pre nás prítomnosťou. Ak to máme pochopiť, musíme uvážiť, čo sa stalo pri večeri Pána. Čo znamená, že sa táto hostina medzi nami stáva prítomnosťou? Čo urobil Pán, keď s apoštolmi slávil večeru? Odpoveďou je konštatovanie skutočnosti, že v túto hodinu Pán Ježiš prijal svoju smrť ako svoje odovzdanie sa Bohu. Prijal svoju smrť ako spásu sveta. Daroval sám seba ako daného na smrť a smrťou navráteného Bohu. Daroval sa ako večná zmluva spásy svojim učeníkom v udalosti a symbole hostiny.
Riadok 102:
V Eucharistii je prítomný ten, ktorý v noci, keď bol zradený (zradený nami všetkými), miloval všetkých svojich až do krajnosti. Tu je premenená zem v premenenom tele Zmŕtvychvstalého, tu je počiatok slávneho dovŕšenia tejto zeme! Ber a jedz zálohu záchrany a slávy každého tela! Tu je ten, ktorý za nás, sám bez viny, vytrpel všetku priepastnosť našej viny, zatiaľ čo sa pre nás stal prekliatym, a ktorý nás prijal, miloval a uzdravil, pretože nás až na samé dno poznal. Tu je všetko: zmysel, bolesť a blaženosť nášho bytia. Skryté a prístupné len viere.
== Účasť na najsvätejšej Eucharistii ==
=== Kto môže prijímať Eucharistiu? ===
Každý pokrstený, ktorému to právo nezakazuje, '''môže byť pripustený''' na sväté prijímanie. Aby sa najsvätejšia Eucharistia mohla vysluhovať deťom, vyžadujú sa od nich dostačujúce vedomosti a dôkladná príprava tak, aby primerane svojim schopnostiam chápali Kristovo tajomstvo a s vierou a nábožne mohli prijať Pánovo telo. Je povinnosťou predovšetkým rodičov a ich zástupcov, ako aj farára postarať sa, aby sa deti po dosiahnutí používania rozumu náležite pripravili a čo najskôr sa po predchádzajúcej sviatostnej spovedi posilňovali týmto božským pokrmom. Úlohou farára je aj dozerať, aby k svätému prijímaniu nepristupovali deti, ktoré nedosiahli používanie rozumu alebo ktoré nepovažuje za dostatočne pripravené. Deťom nachádzajúcim sa v nebezpečenstve smrti je možné vyslúžiť najsvätejšiu Eucharistiu, ak môžu rozoznať Kristovo telo od obyčajného pokrmu a prijímanie úctivo prijať.
Na sväté prijímanie '''sa nesmú pripustiť''', teda nesmú prijímať Pánovo telo, exkomunikovaní a postihnutí interdiktom po jeho uložení alebo vyhlásení trestu a iní, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu. Ďalej sa to týka tých kňazov, ktorí sú si vedomí ťažkého hriechu, bez predchádzajúcej sviatostnej spovede, nesmú sláviť omšu ani prijímať Pánovo telo, ak nie je na to vážny dôvod a niet príležitosti vyspovedať sa; v tomto prípade si musia byť vedomí, že sú povinní vzbudiť si úkon dokonalej ľútosti, ktorý zahŕňa predsavzatie, čo najskôr sa vyspovedať.
Ten, kto najsvätejšiu Eucharistiu už prijal, môže ju v ten istý deň prijať '''po druhý raz''' iba pri slávení Eucharistie (pri sv. omši), na ktorom sa zúčastňuje.
=== Povinnosť prijatia najsvätejšej Eucharistie ===
Každý veriaci po prvom prijatí najsvätejšej Eucharistie je povinný aspoň '''raz do roka''' pristúpiť k svätému prijímaniu. Toto prikázanie sa musí splniť vo veľkonočnom období, ak sa z oprávneného dôvodu nesplní v priebehu roka v inom čase.
=== Podmienky prijatia najsvätejšej Eucharistie – sv. prijímanie ===
Aby sme mohli prijať a realizovať Pánovu výzvu: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka piť jeho krv, nebudete mať v sebe život“, musíme sa na túto veľkú a svätú chvíľu pripraviť.
Riadok 130:
Vďaka Kristovej sviatostnej prítomnosti pod každým z oboch spôsobov možno prijímaním '''iba pod spôsobom chleba''' prijať celé ovocie milosti Eucharistie. Z pastoračných dôvodov sa v latinskom obrade táto forma prijímania právoplatne ustálila ako najbežnejšia. Plnšie zvýraznenie znaku svätého prijímania sa dosiahne prijímaním '''pod obojím spôsobom'''. Takáto forma prijímania je bežná vo východných obradoch.
=== Ovocie svätého prijímania ===
Prijatie Pána Ježiša v Eucharistii zanecháva v nás svoje konkrétne ovocie:
* Prehlbuje naše zjednotenie s Kristom;
* obnovuje v nás stratené duchovné sily, posilňuje lásku, ktorá v každodennom živote má sklon slabnúť; táto oživená láska zotiera všedné hriechy. Rovnako nás robí schopnými pretrhnúť nezriadené lipnutie na stvoreniach a zakoreniť sa v nich;
* odlučuje nás od hriechu (Kristova krv sa vylieva na odpustenie hriechov – “tvojej krvi stačí kvapka jediná, aby všehomíra zmyla sa vina”) – zotiera všedné hriechy a chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi;
* utvára Cirkev; spája všetkých veriacich s Kristom, a tak z nich vytvára jedno telo;
* zaväzuje voči chudobným - kresťania prinášali svoje dary pre chudobných v rámci obetných darov. Po slávení eucharistie sa v rámci hodov agapé delili o svoje jedlo;
* zjednocuje kresťanov – spravidla len tí kresťania, ktorí sú v spoločenstve s katolíckou cirkvou majú možnosť prijímať eucharistiu.
* je závdavkom budúcej slávy; nemáme zjavnejší znak tejto veľkej nádeje, čiže nádeje na „nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť (2 Pt 3,13) ako Eucharistia;
* pomáha nám naplniť Ježišovu podmienku „dať prednosť Bohu pred ľuďmi a pominuteľnými vecami“.
=== Názov sviatosti ===
'''Eucharistia''', lebo je vzdávaním vďaky Bohu. Slovo eucharistó znamená po grécky ďakujem (Lk 22,19;l Kor 11,14), podstatné meno eucharistia - ďakovanie. Pripomína nám židovské vďakyvzdávanie, ktorým si hlavne pri jedle pripomínali Božie diela: stvorenie, vykúpenie a posvätenie.
Riadok 150:
'''Eucharistické zhromaždenie''' (po gr. synaxis), lebo Eucharistia sa slávila v zhromaždení veriacich, ktoré je viditeľným prejavom Cirkvi.
Pamiatka Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania.
'''Svätá obeta''', lebo sprítomňuje jedinú obetu Krista Spasiteľa a zahŕňa aj obetu Cirkvi; alebo tiež obeta svätej omše, “obeta chvály” (Hebr 13,15-16), duchovná obeta, čistá a svätá obeta, pretože završuje a presahuje všetky obety Starého zákona.
'''Svätá a Božská liturgia''', pretože celá cirkevná liturgia má svoj stred a najpresnejšie vyjadrenie v slávení tejto sviatosti. V rovnakom zmysle sa nazýva aj slávením svätých tajomstiev.
'''Najsvätejšia sviatosť''', lebo je sviatosťou všetkých sviatostí. Takto sa označujú aj eucharistické spôsoby uchovávané vo svätostánku.
Sväté prijímanie po latinsky communio - spoločenstvo, pretože touto sviatosťou sa pripájame ku Kristovi, ktorý nás robí účastnými svojho Tela a Krvi, aby sme tak vytvorili jedno telo;
'''Anjelský chlieb''', chlieb z neba, liek nesmrteľnosti, viatikum (pokrm na cestu do večnosti) atď.
Riadok 163:
'''Svätá omša''', po latinsky Sancta Missa (sväté rozoslanie) pretože liturgia, v ktorej sa uskutočňuje tajomstvo spásy, sa končí rozposlaním veriacich (missio), aby plnili Božiu vôľu vo svojom každodennom živote.
=== Vzdávanie vďaky ===
Samotný výraz eucharistia znamená ďakovanie. Na začiatku eucharistickej modlitby vyzýva kňaz ku vzdávaniu vďaky slovami: vzdávajme vďaky Pánovi, Bohu nášmu! A potom si spomína na všetky veci, ktoré Boh pre nás ľudí urobil a vzdáva mu za ne vďaku. Vzdávať vďaky Bohu je dôstojné a správne, dobré a spásonostné pre všetkých, ktorí sa schádzajú na eucharistickom zhromaždení.
=== Reálna prítomnosť Krista v eucharistii ===
V Najsvätejšej sviatosti Eucharistie je obsiahnuté “opravdivo, skutočne a podstatne” telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus, Boh a človek.
Kristus je prítomný v eucharistii a to v každej jednotlivej hostii, ako aj v častiach a to vždy celý. Rovnako je celý Kristus prítomný pod spôsobom vína. Táto prítomnosť celého Krista v každej čiastočke Eucharistie je prejavom jeho božskej všadeprítomnosti. Jedná sa o prítomnosť vzkrieseného, živého a osláveného Krista a nie jeho mŕtveho tela.
==== Transsubstanciácia ====
Konsekráciou chleba a vína sa uskutočňuje premena celej podstaty chleba na podstatu tela Krista, nášho Pána, a celej podstaty vína na podstatu jeho krvi. Túto premenu svätá katolícka Cirkev primerane a vhodne nazýva transsubstanciácia (prepodstatnenie – zmena podstaty veci). Transsubstanciácia vyjadruje, že Kristus nevchádza do existujúceho chleba (ako hovoril Luther), ale že on na oltári v momente premenenia nahrádza chlieb svojim vlastným telom. Teda z pôvodného chleba už nezostáva nič. To, čo prijímame vo sv. prijímaní, teda nie je to, čo sme priniesli v obetných daroch na oltár. Kristovo telo vo chvíli premenenia berie na seba vonkajšiu podobu (spôsob) chleba. A tak musíme vyznať, že eucharistia je Chlieb z neba a ním je Kristus.
=== Matéria sviatosti ===
Matériou sviatosti je chlieb (pšeničná múka a voda bez akýchkoľvek iných prísad) v západnom obrade nekvasený, vo východnom kvasený a víno z plodu viniča, bez akýchkoľvek prídavkov cukru či konzervačných látok. Platnou matériou je aj hroznový mušt (nealkoholický) bez akýchkoľvek pridaných látok. Počas slávenia sa do vína pridáva kvapka vody.
=== Forma sviatosti ===
Formou sviatosti sú slová premenenia “vezmite a jedzte z neho všetci, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás” ... “Vezmite a pite z neho všetci, toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Toto robte na moju pamiatku.”
=== Vysluhovateľ sviatosti ===
Vysluhovateľom sviatosti je iba kňaz (presbyter alebo biskup). Iba tam existuje sviatosť eucharistie, kde existuje sviatosť kňazstva. Všeobecné kňazstvo veriacich nemá moc konsekrovať eucharistiu.
=== Moment premenenia ===
Chlieb sa premieňa na Kristovo telo pri slovách premenenia, konkrétne na slovo: “toto je moje telo”. Víno sa premieňa na Kristovu krv pri slovách premenenia, konkrétne na slovo: “toto je kalich mojej krvi”
=== Sv. prijímanie ===
Vezmite a jedzte z neho všetci!
Baránkova svadobná hostina.
=== Uschovávanie eucharistie – kult Oltárnej sviatosti ===
Konsekrované hostie, ktoré neboli pri podané v rámci sv. omše sa uschovávajú vo zvláštnej pozlátenej nádobke, ktorá sa nazýva cibórium. Cibórium s hostiami je uložené v bohostánku. Hostie sa uchovávajú z dvojakého dôvodu:
# Aby boli k dispozícii na prijímanie mimo sv. omše (ak sa nekoná v ten deň), alebo pre chorých, ktorým sa prináša do domu.
# Na poklonu.
Je vhodné, aby sa veriaci modlili v kostole, v ktorom je prítomný Pán Ježiš v eucharistii. Pri rozličných pobožnostiach sa Oltárna sviatosť vystavuje na poklonu na oltár v zvláštnej schránke, ktorá sa nazýva monštrancia.
Úcta k Pánovi Ježišovi v eucharistii sa vzdáva aj tým, že si pred ním pokľakneme (napríklad pri príchode do kostola si pokľakneme smerom k bohostánku, taktiež vždy, keď prechádzame okolo vystavenej Oltárnej sviatosti, prípadne okolo bohostánku).
Riadok 203:
Pán Ježiš je prítomný v eucharistii od momentu premenenia až dovtedy, kým pretrváva spôsob chleba a vína. Jeho prítomnosť teda zaniká vtedy, keď sa napríklad hostia, alebo zvyšné kvapky eucharistickej krvi rozpustia vo vode. Táto telesná eucharistická prítomnosť zaniká tiež krátko po jeho požití vo sv. prijímaní.
=== Obetný charakter sv. omše ===
==== Obety starého zákona ====
Ľudia od vekov prinášali na znak vďaky a úcty Bohu rozličné obety. Väčšinou obetovali najvzácnejší podiel (prvotiny) z úrody či zo svojho stáda. Obeta sa prináša na zvláštnom zasvätenom mieste, ktoré sa nazýva oltár. V Starom zákone boli prinášané obety nazývané krvavé a nekrvavé. Krvavé boli tie, pri ktorých sa obetovalo obetné zviera (baránok, kozľa, hrdlička, holub...). Nekrvavé boli obety z úrody zeme (obilie, olej...).
==== Kristova novozákonná obeta na kríži ====
Kristus sa obetoval raz navždy na kríži. Táto obeta sa viac neopakuje. Je úplná a dostatočná na odčinenie hriechov celého sveta a zmierenie ľudstva s Bohom. Kristus sa tak stal jediným kňazom Nového zákona.
==== Sprítomnenie obety kríža ====
Eucharistia sprítomňuje, teda robí prítomnou Kristovu obetu kríža. Kristova obeta a obeta eucharistie sú jedna a tá istá obeta.
Kristova obeta je sprítomnená vo chvíli, keď sa sviatostne oddeľuje telo od krvi, teda v momente druhej konsekrácie (víno na Kristovu krv).
=== Úmysel sv. omše – intencia ===
Svätá omša môže byť obetovaná na nejaký konkrétny úmysel, napr. za uzdravenie, obrátenie alebo spásu pre zosnulých a pod. Sv. Augustín hovorí: “Toto telo pochovajte hocikde. Nech vás starosť oň netrápi. Len o to vás prosím, aby ste na mňa pamätali pri Pánovom oltári, kdekoľvek budete.”
== Eucharistia v patristických prameňoch ==
=== Z Jeruzalemských katechéz ===
'''Nebeský chlieb a kalich spásy'''
„Náš Pán Ježiš Kristus, v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a dával svojim učeníkom, hovoriac: Vezmite, jedzte; toto je moje telo. Potom vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: vezmite, pite; toto je moja krv.“ Keď teda on sám vyhlásil a povedal o chlebe: „Toto je moje telo,“ kto by sa ešte odvážil pochybovať? A keď sám potvrdil a povedal: „Toto je moja krv,“ kto by mohol kedy pochybovať a hovoriť, že to jeho krv nie je?
Preto ich prijímajme s hlbokým presvedčením, že je to Kristovo telo a krv. Lebo v podobe chleba sa ti dáva telo a v podobe vína sa ti dáva krv, aby si prijímal Kristovo telo a krv a mal s ním spoločné telo a spoločnú krv. Takto sa stávame aj nositeľmi Krista, keď naše údy preniká jeho telo a krv. A tak sa podľa svätého Petra stávame účastnými na božskej prirodzenosti.
Kedysi Kristus v rozhovore so Židmi povedal: „Ak nebudete jesť moje telo a piť moju krv, nebudete mať v sebe život.“ Ale oni nechápali duchovne, čo povedal, urazili sa a odišli od neho v presvedčení, že ich nabáda jesť ľudské mäso.
Aj v starej zmluve boli obetné chleby; ale ony patrili k Starému zákonu, a tak zanikli. V Novom zákone je nebeský chlieb a spasiteľný kalich, ktoré posväcujú dušu i telo. Lebo ako chlieb zodpovedá telu, tak je Slovo primerané duši.
Preto sa nedívaj na eucharistický chlieb a víno ako na jednoduché a obyčajné veci. Veď je to podľa Pánovho uistenia Kristovo telo a krv. Lebo aj keby ti to tak nahovárali zmysly, viera ti dáva pevnú istotu.
Viera ťa poučuje a uisťuje, že to , čo vyzerá ako chlieb, chlebom nie je, aj keď má takú chuť, ale je to Kristovo telo. A čo vyzerá ako víno, vínom nie je, aj keď má takú chuť, ale je to Kristova krv. A Dávid o tom už dávno hovoril v žalmoch: „Chlieb dáva silu srdcu človeka a olej rozjasňuje jeho tvár.“ posilňuj si srdce tým, že budeš prijímať tento chlieb ako duchovný pokrm a rozjasňuj si tvár duše.
Kiež ti čisté svedomie vyrovnáva tvár, aby si ako v zrkadle hľadel na pánovu slávu a kráčal zo slávy do slávy v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi; jemu česť, moc a sláva na veky vekov. Amen.
* Zdroj: Cat. 22, Mystagogica 4, 1. 3-6. 9: PG 33, 1098-1106; Preklad z Liturgie hodín.
{{Katechéza}}
| |||