Katechéza/8. Božie prikázanie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot kozmetické zmeny
 
Riadok 1:
== KLAMSTVO ==
Pohanské prostredie sa voči klamstvu stavalo veľmi zhovievavo. Aristoteles spomedzi filozofov, Sofokles spomedzi básnikov a Cicero spomedzi rímskych spisovateľov, ktorí považovali klamstvo vždy za nemorálne boli v danej dobe výnimkami.
 
=== Sv. Písmo ===
Boh už v Starom Zákone zakazoval klamstvo:
Ex 20,16; 23,1
Riadok 40:
 klamstvo sa tu zaraďuje medzi skutky starého človeka, teda nespaseného
 
Ef 4,25
* Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojim blížnym, veď sme si navzájom údmi.
 
Riadok 59:
* Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť.
 
Podobne zas do neba nemá prístup ten, kto nie je zapísaný v knihe života.
 
A do tej knihy nie sú zapísaní tí, čo sa dopúšťali klamstva:
 
Zjv 21,27
* Ale nič poškvrnené, nik, kto sa dopúšťa ohavnosti a lži, doň nevojde, iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.
V Písme sa však spomínajú rozličné klamstvá z doby patriarchov, ako aj z neskorších čias bez toho, žeby sa nejako odsudzovali. Práve preto sa niekedy v teológii cirkevných otcov javí neistota. Tak napr. Origenes, sv. Ján Zlatoústy, Didimus, sv. Hilár a Ján Kaziánsky (Cassiano) keď videli výskyt klamstva u patriarchov, predpokladali, že klamstvo, ktorým sa usilujeme pomôcť blížnemu asi nebude zlé.
 
=== Teológia ===
 
Sv. Augustín a neskoršie sv. Tomáš Akvinský učili, že akékoľvek klamstvo je nemorálne.
 
Sv. Augustín
Sv. Augustín venoval tejto téme dve diela:
 
1. «De mendacio» (napísané okolo r. 395), kde podáva svoju definíciu klamstva:
* hovorenie nepravdy s úmyslom obalamutiť
* klamárom je ten, kto má jednu vec v mysli, ale druhú vyjadruje, či už slovom alebo akýmkoľvek spôsobom.
 
2. «Contra mendacium ad Consentium» (napísané okolo r. 420), kde prichádza k uzáveru, že akékoľvek klamstvo je vždy nedovolené.
 
Podľa sv. Augustína:
 Kto si myslí, že môžu byť aj také druhy klamstva, ktoré nie sú hriechom, nehorázne tým luhá sebe samému, pretože sa považuje čestného klamára iných.
Pritom všetkom však sv. Augustín neskrýval ťažkosti, ktoré z toho vyplývajú:
 «Problém klamstva je neľahký a často nás znepokojuje v každodennej činnosti.»
Dokazuje teologicky, nedovolenosť akéhokoľvek klamstva, pričom používa predovšetkým argumenty z Písma. Ale tiež sa dovoláva faktu, že:
 reč nebola stvorená nato, aby sme sa pomocou nej navzájom klamali, ale aby sme si navzájom odovzdávali myšlienky.
Riadok 96:
* pozbavuje toho, kto klame spásy
 
V Teologickej sume jeho argumentácia vychádza z povahy ľudskej reči:
* slová sú podľa svojej prirodzenosti znakmi, vyjadrujúcimi vnútorné myšlienky, preto je čosi neprirodzené, a tým pádom nevhodné (škodlivé) podávať navonok to, čo vôbec nie je vo vnútri: «preto akékoľvek klamstvo je vždy hriech».
 
=== Závažnosť klamstva ===
 
Po dlhý čas teológovia zastávali názor, že klamstvo je samo o sebe iba ľahkým hriechom, ale že sa môže stať ťažkým, ak je doprevádzané veľmi zlým úmyslom (napr. ublížiť niekomu, alebo spôsobiť niekomu škodu). V poslednej dobe niekoľkí teológovia sa prikláňajú k názoru, že klamstvo je samo o sebe ťažkou matériou (grave ex genere suo). V tomto zmysle vypovedá i sv. Písmo. Okrem toho prísnejšie posudzovanie, pokiaľ sa jedná o závažnosť klamstva vyplýva i z faktu, že dnes prostredníctvom masovo komunikačných prostriedkov klamstvo dosahuje nedozierne následky tým, že vyvoláva všeobecnú atmosféru nedôvery, podvodu a neistoty.
 
Pojem klamstva a jeho členenie
Riadok 109:
Klamstvo, alebo lož je vonkajší prejav nášho vnútra, ktorý protirečí nášmu vnútornému presvedčeniu.
Klamať znamená vyjadriť nepravdu s úmyslom uviesť iného do omylu.
# Materiálne a formálne klamstvo
#* ak niekto vie, ako sa objektívne veci majú a pritom hovorí niečo iné
Riadok 130:
* škodlivé klamstvo (mendacium damnosum), ktorým sa niekto usiluje uškodiť iným
 
=== Teória materiálneho a formálneho prejavu ===
 
Niektorí sa pokúsili zmierniť prísnu náuku o klamstve rozličnými teóriami. Jednou z nich je teória materiálneho a formálneho prejavu. Tu treba podotknúť že tieto pojmy nemožno stotožňovať s materiálnym a fomálnym klamstvom, o ktorom už bola reč.
Formálny prejav je, ak ten, čo hovorí, má v úmysle niečo iným odovzdať (komunikovať).
 
Materiálny prejev je zasa, ak tento úmysel chýba.
Keďže pri materiálnom prejave hovoriaci nemá žiadny úmysel iných o niečom informovať, nie je možné pri ňom žiadne klamstvo, pretože ten, kto nemieni niekoho o niečom poučovať, nemôže ho tým pádom poučovať zle. V ťažkých situáciach by sa vraj človek mohol takto utiekať k materiálnemu prejavu, aby sa vyhol klamstvu, hoci navonok hovorí proti tomu, čo je vnútorne presvedčený.
 
Riadok 142:
Na túto teóriu treba odpovedať, že reč sama o sebe už svojou prirodzenosťou vždy čosi odovzdáva. Reč nie je nejakou neutrálnou realitou, ktorá by sa stala komunikáciou len vtedy, keď to hovoriaci chce. Kto hovorí k iným, už samotným faktom, že hovorí je vždy považovaný inými za toho, ktorý im niečo odovzdáva. Kto by chcel hovoriť iba materiálne (vydávať zvuky, ktoré nedávajú zmysel, a teda nič nekomunikujú), ten znehodnocuje reč ako takú. Dokonca ani pri žarte alebo rozprávke nejde len o materiálny prejav, lebo aj tieto nám niečo odovzdávajú.
 
=== Teória falošného prejavu ===
 
V tejto teórii stredobodom pozornosti nie je ten, ktorý hovorí, so svojim úmyslom niečo odovzdávať alebo nie, ale v tomto prípade sa vec točí okolo toho, ktorému je prejav určený.