Dogmatika/Úvod to teológie - otázky: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
KuBOT (diskusia | príspevky)
d KuBOT premiestnil stránku Dogmatika: Úvod to teológie - otázky na Dogmatika/Úvod to teológie - otázky: Robot zmenil pomenovanie článku podľa Wikibooks:Názvoslovie
d robot kozmetické zmeny
Riadok 1:
=== Ako nazývame hľadisko, z ktorého teológia pojednáva o Bohu? ===
Formálny predmet teológie.
 
=== Aký je materiálny (primárny i sekundárny) predmet teológie? ===
* Primárny: je to sám Boh.
* Sekundárny: sú to stvorené veci, nakoľko sú vo vzťahu k Bohu.
 
=== Aký je formálny predmet nadprirodzenej teológie? ===
Nadprirodzená teológia pojednáva o Bohu a jeho dielach z hľadiska Božieho zjavenia.
 
=== Uveďte dva spôsoby ako môže človek nadobúdať poznatky o Bohu a jeho činnosti. ===
* z prírody, z prirodzeného prameňa, ktorý pozoruje svojim rozumom;
* z nadprirodzeného Božieho zjavenia, ktoré poznáva osvietený svetlom viery.
 
=== V čom spočívajú rozdiely medzi prirodzenou teológiou (teodíceou) a nadprirodzenou teológiou? ===
* v prameni poznania: príroda okolo nás – Božie zjavenie;
* v spôsobe, ako svoje poznatky nadobúdame - rozumom – vierou;
* v obsahu poznania - Boh Stvoriteľ a my jeho stvorenia - Trojjediný Boh, náš Otec a my jeho synovia.
 
=== Čo chápete pod pojmom “objektívna viera”? ===
Objektívna viera je súhrnom právd a udalostí, ktoré Boh zjavil. Tieto pravdy sú obsiahnuté v prameňoch Božieho zjavenia a Cirkev ich predkladá, aby sa v ne verilo. Hovoríme tomu poklad viery (''depositum fidei''). Je to vlastne obsah Božieho zjavenia (''fides, quae creditur'').
 
=== Čo chápete pod pojmom “subjektívna viera”? ===
Subjektívna viera je tá, ktorou veríme (fides, qua creditur), ktorou uznávame za pravdivé to, čo sa nám predkladá veriť. Je to vlastne odpoveď človeka na Božie zjavenie.
 
=== Aký súvis medzi Písmom a Tradíciou /ako primárnymi prameňmi teologickej vedy/? ===
Písmo a Tradícia tvoria jeden poklad Božieho zjavenia. Preto jedno i druhé prijímame s rovnakou nábožnou úctou.
 
Riadok 33:
V praxi to znamená, že Písmo treba čítať nielen ako celok, ale aj brať ohľad na Tradíciu Cirkvi a analógiu viery.
 
=== Aký je súvis medzi Písmom a Tradíciou ===
''Tradícia'' je Božie slovo, ktoré Ježiš zveril apoštolom, aby ho v Duchu Svätom neporušené odovzdávali svojim nástupcom. Aby ho verne zachovávali, vysvetľovali a šírili svojou kazateľskou činnosťou.
''Písmo sväté'' je Božie slovo, ktoré bolo napísané svätopiscami z vnuknutia Ducha Svätého.
SP a PT sú vo vzájomnom úzkom súvise a spojení, obe:
* vyvierajú z toho istého božského prameňa, určitým spôsobom splývajú v jedno;
* smerujú k tomu istému cieľu.
A preto Cirkev nečerpá istotu o všetkom, čo bolo zjavené, jedine zo Svätého písma. Z tohoto dôvodu jedno i druhé treba prijímať a rešpektovať s rovnakou úctou.
 
=== Aké sú tri kritéria na interpretáciu Sv. Písma podľa Druhého vatikánskeho koncilu? ===
* Venovať pozornosť obsahu a jednote celého Písma.
* Čítať Písmo v živej tradícii celej Cirkvi.
* Dbať na analógiu viery.
 
=== Aké sú zmysly Sv. Písma podľa KKC? ===
Podľa starej tradície možno rozlišovať dvojaký zmysel Svätého písma: doslovný a duchovný.
* '''Literárny''' (doslovný) zmysel - ''vyplýva zo slov Písma'', pričom treba dbať na pravidlá správnej interpretácie.
 
Duchovný sa ďalej delí na:
 
* '''Alegorický'''- príbehy môžeme hlbšie pochopiť, keď ''spoznáme ich zmysel v Kristovi''; napríklad prechod cez Červené more je znakom Kristovho víťazstva a tak aj krstu.
 
* '''Mravný'''- udalosti, o ktorých sa vo Svätpm Písme hovorí, nás musia viesť ''ku správnemu konaniu''. Boli napísané "pre naše poučenie" (1 Kor 10,18).
 
* '''Anagogický (mystický)'''- skutočnosti a príbehy sa tiež môžu ''chápať v ich večnom význame'' ako také, ktoré nás vedú (gr. anagoge) do našej Vlasti. Tak napríklad Cirkev je na zemi znakom nebeského Jeruzalema.
 
Stredoveké dvojveršie zhŕňa všetky štyri: "Literárny zmysel učí udalostiam, alegorický, čo treba veriť, mravný určuje, čo máme robiť, anagogický ukazuje, kam máme smerovať".
Riadok 62:
Napokon existuje '''plný význam''' (''sensus plenior'') Svätého Písma.
 
=== Čo znamená, že Sv. Písmo je inšpirované? ===
Boh osvietil svätopiscov, aby v Písme bolo ''všetko to a len to, čo si Boh prijal''. Pričom Boh plne použil svätpiscove dary, talenty i celkovo jeho charakter.
 
=== Čím sa odovzdáva a prejavuje Tradícia? ===
Spismi apoštolských otcov, cirkevných spisovateľov, neskorších teológov, liturgickým kultom, presvedčením veriacich - v celom živote Cirkvi - v jej vede, umení, liturgii, zvykoch. Kritérium, ktoré odlišuje božský prvok od ľudského, stanovuje Učiteľský úrad Cirkvi.
 
=== Čo sa pričiňuje o rast chápania odovzdávaných vecí a slov v Tradícii? ===
* kontemplácia a hĺbavosť veriacich
* skúsenostné chápanie duchovných vecí
* poučovanie zo strany Učiteľského úradu Cirkvi
 
=== Prečo je Tradícia prameňom pre teologickú vedu? ===
* obsahuje a odovzdáva Božie zjavenie.
* svojím spôsobom ho číta a uvádza do života - inkulturuje.
 
=== Ktoré dva rozhodujúce momenty podmieňujú formálny pojem dogmy? ===
Pravda musí byť:
* Bohom zjavená
* Cirkvou vyhlásená
 
=== Čo znamená kvantitatívny /substanciálny/ vývoj dogiem? ===
Je to progresívne podávanie Božích právd v Božom zjavení. Od prvotného Zjavenia až po smrť posledného z apoštolov, poprípade po napísanej poslednejknihy Svätého Písma.
 
=== O akých troch fázach vývoja dogiem možno všeobecne hovoriť? ===
* globálna intuícia dogmy
* rozumové kvasenie v oblasti viery
* jasné odkrytie dotyčnej pravdy a jej prijatie do pokladu viery.
 
=== Ako rozdeľujeme dogmy podľa potrebnosti ku spáse? ===
* dogmy nutné ku spáse / musia sa veriť explicitne, aby sme dosiahli večnú spásu/
* dogmy nie nevyhnutné / stačí na ne implicitná viera/
 
=== Vysvetli rozdiel medzi tajomstvom, tajnosťou a záhadou ===
* misterium (tajomstvo) – Boh nám odhaľuje seba, nakoľko sme to schopný prijať; nemáme schopnosť vidieť plnosť, ale vieme vidieť čiastku; čím menej vidíme, tým viac poznáme;
* secretum (tajnosť) – zámerne skrývané, odhalenie prístupné len niekomu, istému človeku, či ľuďom;
* enygma (záhada) – očakáva odhalenie;
 
=== Aké sú námietky proti vedeckému charakteru teológie ===
* evidentnosť výsledkov – cieľom vedy je dosiahnuť evidentné výsledky; viera a teda ani teológia nemôžu dosiahnuť evidentné uzávery
* objektívnosť výsledkov – veda nezávisí od vôľových a emocionálnych faktorov; viera je osobný kontakt s Bohom, dobrovoľné rozhodnutie, podlieha emóciám
* Cirkev kontroluje teológiu – veda sa riadi len zistenými skutočnosťami, nie autoritou; Cirkev je povinná chrániť zverený poklad viery
* mnoho analógie – veda potrebuje presnosť; analogické pojmy nie sú presné a jednoznačné
 
=== Aké sú argumenty za vedecký charakter teológie ===
* Má svoj predmet
* Opiera sa o zákony myslenia
* Má svoju vlastnú metódu
* Má myšlienkovú konštrukciu, zhodujúcu sa so zákonmi logiky
* Vytyčuje problémy a hľadá na ne kladné odpovede
* Prirodzené poznanie sa snaží zharmonizovať s pravdami viery
* Má vlastné nachádzanie pravdy pomocou myšlienkových procesov
* Cirkev zriedka zasahuje do T; v súčasnosti sú tieto zásahy stále opatrnejšie; dokumenty Cirkvi sú podkladom pre T, alebo záverom T
 
=== Čím sa odlišuje teológia od viery ===
*obsahom obsahom
*formou formou
*istotou istotou
 
=== Aký je rozdiel v obsahu teológie a viery ===
* viera podáva iba zjavené pravdy;
* teológia i mnohé iné, ktoré vyvodzuje pomocou vlastných metód zo zjavených právd;
 
=== Aký je rozdiel vo forme teológie a viery ===
* viera uznáva a prijíma svoj predmet preto, že je overený neomylnou Božou autoritou;
* teológia na základe vedeckého dôkazu;
 
=== Aký je rozdiel v istote teológie a viery ===
* vo viere je istota zaručená Bohom;
* v teológii je toľko istoty, koľko istoty majú uvedené dôvody;
 
=== V čom sa teológia odlišuje od ostatných vied ===
Nie je len usporiadanie teoretických poznatkov; uľahčuje nájdenie zmyslu života, smeruje človeka k Bohu a ku konečnému šťastiu. Teológia je zároveň životnou múdrosťou.
 
=== Je teológia viera, prečo? ===
Nie. Teológia je veda o viere, nie viera.
Výsledky T sú predmetom viery až po vyhlásení autoritou Cirkvi.
Každá pravda viery môže byť predmetom skúmania teológie, ale nie každý teologický záver je predmetom viery.
 
=== Je viera podmienkou teológie a do akej miery? ===
Áno je podmienkou, nutnou. Neveriaci nemôže byť teológom, ale len filozofom náboženstva, jeho psychológom a historikom alebo sociológom. Môže skúmať len obsah viery, nie vieru.
 
=== Čo je dogma? ===
Dogma je výrok, ktorý je predmetom božskej a katolíckej viery.
Je to výrok, ktorý je Bohom zjavený a Cirkvou výslovne vyhlásený za pravdu viery, a jeho popretie je herézou.
 
=== Kde sa musí nachádzať Bohom zjavená pravda viery? ===
Musí patriť k úradnému Božiemu zjaveniu (nie k súkromnému zjaveniu). Musí byť obsiahnutá v Božom slove (bezprostredné formálne zjavenie), v prameňoch zjavenia: v Písme alebo Tradícii.
 
=== Ako môže byť zjavená pravda obsiahnutá v Božom slove? ===
* Explicitne – priamo a jasne uvedené; napr.: 2. Božská osoba sa stala človekom; „A Slovo sa telom stalo“ (Jn 1,14),
* Implicitne – dokážeme jednoduchým výkladom odvodiť z explicitnej pravdy; napr.: Syn Boží sa stal človekom, a teda má ľudskú dušu
 
=== Kedy je zjavená pravda vyhlásená za dogmu? ===
Ak je predmetom teologického sporu.
 
=== Ako delíme dogmy? ===
* podľa obsahu: všeobecné a špeciálne
* podľa vzťahu k rozumu: čisté a zmiešané
* podľa cirkevného vyhlásenia: formálne a materiálne
* podľa potrebnosti ku spáse: nutné a nie nevyhnutné
 
=== Vysvetli pojmy: všeobecné a špeciálne dogmy ===
* Všeobecné – fundamentálne pravdy kresťanstva, základné články viery
* Špeciálne – ostatné články viery, jednotlivé pravdy, ktoré z nich vyplývajú
 
=== Vysvetli pojmy: čisté a zmiešané dogmy ===
* Čisté – nepochopiteľné tajomstvá, poznáme ich len na základe Božieho zjavenia: napr. Trojosobnosť Boha
* Zmiešané – možno ich pochopiť ľudským rozumom: napr. existencia Boha
 
=== Vysvetli pojmy: formálne a materiálne dogmy ===
* Formálne – učiteľským úradom predložené veriť ako zjavené pravdy
* Materiálne – týmto chýba cirkevné vyhlásenie, preto nie sú dogmami v prísnom zmysle slova (materiál na dogmu)
 
=== Vysvetli pojmy: nutné a nie nevyhnutné dogmy ===
* Nutné – musia sa veriť explicitne, jasne, aby sme dosiahli večnú spásu
* Nie nevyhnutné – stačí implicitná viera, nepoprieť ich, veriť všetko čo Cirkev učí
 
=== Vysvetli pojem: „progresívny vývoj dogiem“ ===
Boh postupne odhaľuje, zjavuje, svoje pravdy ľuďom, podľa toho koľko sú schopný prijať.
 
=== Aké obdobia Božieho zjavenia poznáme? ===
* Prvotné zjavenie – zjavenie prvým ľuďom určené pre celé ľudstvo
* Zjavenie vyvoleným – Abrahám a jeho potomstvo, vyvolený národ
* Plnosť zjavenia – Ježiš prichádza na svet, zjavuje sa všetkým („Choďte a učte všetky národy...“ Mt28,19)
 
=== Kedy končí Božie zjavenia? ===
Smrťou posledného z apoštolov, prípadne po napísanie poslednej knihy Svätého písma.
 
=== Akými cestami Boh zjavuje pravdy ľuďom od Mojžiša po Ježiša? ===
* Prostredníctvom svedomia; Zjavené pravdy, prvotné zjavenie, poznáva takto prevažná časť ľudí.
* Neveľký vyvolený národ; Je povolaný k uchovávaniu a rozvíjaniu zvláštnych náboženských ideí, ktoré mu boli dané prostredníctvom Mojžiša a prorokov.
 
=== Vysvetli pojem kvantitatívny vývoj dogiem ===
Kvantitatívny (substanciálny) vývoj dogiem – pravdy viery pribúdajú, je to progresívne podávanie Božích právd v Božom zjavení. Trval od prvotného zjavenia až po smrť posledného z apoštolov, prípadne po napísanie poslednej knihy Svätého písma;
 
=== Vysvetli pojem kvalitatívny vývoj dogiem ===
Kvalitatívny (akcidentálny) vývoj – začína sa zavŕšením kvantitatívneho vývoja. Zjavené pravdy sa nemenia, ale prehlbujú, rozvíjajú, vysvetľujú. Čo Boh zjavil ako pravdu, to zostáva pravdou naveky.
 
=== Uveď fázy vývoja dogmy z explicitne zjavenej pravdy ===
* pravda sa podáva tak, ako je v prameňoch, bez presnej formulácie;
* objavujú sa spory, týkajúce sa presnosti zjavenej pravdy a prehĺbenia jej poznania;
* v dobe sporov je pravda objasňovaná, Cirkev jeden z výkladov schvaľuje a dokonca doplňuje a definuje dogmu;
 
=== Uveď fázy vývoja dogmy z implicitne zjavenej pravdy ===
* prvé obdobie skrytej viery, t. j. vyznávanej v iných pravdách, jasne prijatých; napr.: učenie o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie;
* vznikajú pochybnosti a spory o existencii danej pravdy;
* ustaľuje sa všeobecná viera a väčšinou nasleduje slávnostné definovanie náuky Cirkvou.
 
=== Čo je viera? ===
Viera je aktívna odpoveď človeka na Božie zjavenie.
 
=== Je rozum potrebný k viere? ===
Áno. Zdravý rozum nám predkladá základy viery. Prostredníctvom rozumného preskúmania svedectiev a vonkajších znakov možno rozumom dospieť k existencii Boha a zjavenia.
(Kto by tvrdil, že BZ nedávajú vierohodnosť vonkajšie znaky a že ľudia môžu dospieť k viere len na základe vnútornej skúsenosti, alebo súkromnej inšpirácie každého, je exkomunikovaný. por.:1.Vat.Kon.)
(Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá. por.:Ž 95)
 
=== Čo sú to „praeambula fidei“ a ktoré sú to? ===
Praeambula fidei sú predpoklad viery. A je to:
* existencia Boha – Boh je
* existencia zjavenia – Boh k nám hovorí
 
=== Aké sú motívy kredibility ===
* vnútorné (subjektívne) – tzv. dôvody srdca
* vonkajšie – božské činy; zázraky, proroctvá
 
=== Vymenuj podstatné znaky viery ===
* je Boží dar; nadprirodzená čnosť daná človeku od Boha
* je ľudský úkon; úkon rozumu a vôle súhlasiť s Božou pravdou
 
=== Aký je vzťah vedy a viery? ===
Ak metodický výskum v akomkoľvek vednom odbore postupuje naozaj vedecky a v súlade s morálnymi normami, nikdy nebude v skutočnom rozpore s vierou, lebo majú spoločný základ v Bohu. (por. KKC 159)
 
=== Je viera slobodná? ===
Viera je dobrovoľnou odpoveďou Bohu. Boh ľudí povoláva k viere ale nikoho nenúti.
 
=== Čo znamená „kánon Svätého Písma“ ===
Kánon SP je úplný zoznam posvätných Kníh Starého a Nového Zákona, v určenom počte a poradí. SZ má 46 spisov a NZ má 27 spisov.
 
=== Je viera k spáse potrebná, nevyhnutná? ===
Pretože "bez viery je nemožné páčiť sa Bohu" (Hebr 11,6) a dostať sa do spoločenstva jeho synov, nikto nikdy bez nej nenašiel ospravodlivenie a nikto nedosiahne večnú spásu, ak v nej nevytrvá až do konca (Mt 10,22).
 
=== Vysvetli „Písmo je inšpirované“ ===
Pod inšpiráciou rozumieme, že každý spis Svätého písma má dvoch autorov. Boh je autor principalis (teda prvý autor; pôvodca) a pisateľ je autor instrumentalis (nástroj pôvodcu). Prvoradým autorom Biblie je Boh. Človek je len aktívnym nástrojom Boha. Všetko, čo ľudský pisateľ tvrdí, oznamuje a naznačuje, treba pokladať za oznámenie, naznačenie a tvrdenie Svätého Ducha.
 
=== Vysvetli „Písmo je pravdivé“ ===
Autorom Svätého písma je Boh. Bohom zjavené pravdy, ktoré sa nachádzajú a predkladajú vo Svätom písme, boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého, a preto nemožno pochybovať o pravdivosti ktorejkoľvek časti Písma.
 
=== Kto je božský autor Písma ===
Autor principalis, teda prvý autor, pôvodca Písma je Boh
 
=== Kto je ľudský autor Písma ===
Autor instrumentalis, teda nástroj pôvodcu je pisateľ, svätopisec
 
=== Prečo hovoríme, že Duch Svätý je interprétom Písma ===
Kresťanstvo je náboženstvom vteleného a živého Božieho Slova. Aby slová Písma nezostali mŕtvou literou, musí nám Ježiš Kristus, večné Slovo živého Boha, skrze Ducha Svätého „otvoriť myseľ, aby sme porozumeli Písmu. (por.: Lk 24,45, KKC 108)