Dogmatika/Verbum 4-7: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d robot kozmetické zmeny
Riadok 1:
== 7.1. V MENE OTCA I SYNA I DUCHA SVÄTÉHO(Mt 28,19) ==
== Trojičné tajomstvo v liturgii a v kresťanskom živote ==
V liturgii tak ako vo Svätom písme nám živý Boh zjavuje svoje bytie skrze svoju činnosť: skrze stvorenie, zjavenie, dejiny spásy, skrze Cirkev. Vo svojom konaní sa nám zjavuje taký, aký je. t. j. Trojjediný. On sa zjavuje skrze svojho Syna a v ňom, a jeho Syn sa zjavuje v Duchu Svätom. Preto aj liturgia, rovnako ako kresťanská viera, je podstatne trojičná. Ukazuje veriacim Boha v trojici osôb. Každý dar prichádza od Otca -prostredníctvom Syna - v spoločenstve Ducha Svätého. Táto schéma je základom všetkých liturgických anafor a doxológií.
 
== Svedectvo apoštolskej Cirkvi ==
„Neprišiel som zrušiť Zákon, ale ho naplniť." Tieto Kristove slová sa vzťahujú na celé dedičstvo Starého zákona. Cirkev prijala nielen modlitbu žalmov za svoju, ale celé starozákonné zjavenie. Preskúmala ho a našla v ňom, čo Boh skrze Krista v Duchu Svätom „oboma svojimi rukami" učinil. Starozákonné texty hovoria o tajomstvách zjavených v Novom zákone; Múdrosť a Slovo sú vzťahované na Krista. Čo sa hovorí
o Duchu, ako o životnom princípe a prameni chariziem a proroctva,
Riadok 14:
a vyznanie viery sa vysvetľujú a chápu trojične. Vo vzdialenej forme sa
už u Jána (Jn 12.41) na Krista vzťahuje Trishagion, takže, ako svedčí
Tertulián, stalo sa prvkom starej liturgie. Ďalej Trishagion Otcovia
vysvetľovali trojičné a aj sýrska liturgia ho parafrázovala ako Sanctus trojične.
Vyznanie viery je vnútorným bytostným súhlasom a verejným vyznaním pred cirkevným spoločenstvom a pred svetom. Izraelita vyjadroval vo vyznaní svoju vieru v jediného Boha, ktorý sa zjavil v dejinách svojho ľudu. Preto holo starozákonné vyznanie viery formulované historicky. Vyznanie viery v Novom zákone je rovnako vyznaním viery v jediného Boha, ktorý završuje svoje zjavenie v jednej osobe v Ježišovi Kristovi. Preto vyznanie viery dostáva kristologickú formu. Svätý Pavol vyznáva svoju vieru Korinťanom: „Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za. naše hriechy podľa Písem, bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem." (1 Kor 15, 3-4) Viera v Boha sa rozvíja ako viera v Ježiša Krista ako Pána (Kyriosa), v jeho postavenie v dejinách spásy a v jeho spojenie s Otcom (l Kor 8,6). Vedľa tejto, kristologickej formuly tu bola trojičná krstná formula: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého." (Mt 28,19) No už u Svätého Pavla nachádzame liturgické formuly, ktoré spájajú oba aspekty: trojičný i kristologický. Takou je doxologické vyznanie na konci Druhého listu Korinťanom: „Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými. (2 Kor 13,12) Vychádza z Krista, ktorý je stredom dejín spásy a Prostredníkom k Otcovi. On zjavuje lásku Otca a pripravuje spoločenstvo Ducha Svätého.
Kresťania prevzali zo synagogáliiej liturgie zvyk zakončovať modlitby doxológiou (Origenes). V doxológii uznávame Božie vlastností, najmä jeho moc a vznešenosť, jeho slávu, ktorú zjavuje v stvorení, v dejinách spásy a v kulte. Najdokonalejšie je zjavenie slávy jednorodcného Syna Otcovho (Jn 1.14). Na doxológiu sa odpovedá uznaním: Amen. Svätý Pavol preberá niekedy starozákonné formuly doxológie. inokedy ich dopĺňa tým, že ich vysiela skrze Krista k Otcovi, alebo ich aplikuje na Krista (Rim 9,5). V novozákonných doxológiách nájdeme spoločné znaky pavlovskej a jánovskej teológie: každý dar prichádza od Otca - prostredníctvom vteleného Syna -v účasti na Duchu Svätom, a znovu sa vracia k Otcovi A tak sú dejiny spásy zrkadlom trojičného života. Liturgia prvých kresťanských storočí plne zodpovedá tomuto spásnodejinnému zmýšľaniu apoštolskej doby.
Nádherným príkladom tohto zmýšľania je chválospev na milosť vykúpenia v liste Efezanom: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske. V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti, ktorou nás štedro zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti. ... V ňom ste boli aj vy, keď ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a keď ste v neho uverili, označení pečaťou prisľúbeného Ducha Svätého, ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy." (Ef 1.3-4.7.8.13.14)
Od počiatku apostoli uskutočňovali Kristov príkaz: „Choďte a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syra i Ducha Svätého." Peter hneď po svojej prvej kázni na Turíce hovorí svojim poslucháčom: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha." (Sk 2.38) Ku krstnej liturgii patrí vyznanie viery už veľmi skoro. V Skutkoch apoštolov čítame o obrátení a krste etiópskeho komorníka: „ I povedal komorník: Hľa, voda! Čo mi prekáža, aby som sa dal pokrstiť? Filip mu povedal: Ak veríš z celého srdca, slobodne. A on odpovedal: Verím, že Ježiš Kristus je Syn Boží. I dal zastaviť voz. A obaja, Filip totiž a komorník, vošli do vody a Filip ho pokrstil." (Sk 8,36-38) Už tu nachádzame základnú schému krstnej liturgie, ktorá sa postupne stále viac prehlbovala. U Hipolyta nachádzame trojičnú schému vyznanie viery.
Už svätý Pavol vidí krst a Eucharistiu spolu na pozadí starozákonných predobrazov. Eucharistia je obrazom zjednotenia Božieho ľudu v mesiášskom spoločenstve. Eucharistické modlitby vychádzajú od Otca a smerujú k Otcovi; Otec to uskutočňuje skrze Krista. V Prvom liste Korinťanom (11,23-34) svätý Pavol uvádza slová ustanovenia ako vrchol a stredisko eucharistickej slávnosti. Toto je chápanie Cirkvi od apoštolských čias až dodnes. Už v apoštolskej Cirkvi sa spája slávnosť krstu a Euchaňsiie najmä vo veľkonočnej liturgii. Liturgické modlitby sa obracajú k Otcovi skrze Krista v jednote Ducha Svätého.
 
== Krstná liturgia Cirkvi ==
Cirkev počnúc turíčnym dňom, teda od prvého dňa svojho života a svojej činnosti, udeľuje krst. Krstom vštepuje nové údy od Kristovho tajomného tela. Všimnime si podrobnejšie trojičnú štruktúru krstnej liturgie. Po bohoslužbe slova sa konajú v obrade krstu dospelého nádherné spoločné modlitby, v ktorých prosíme Pána:
-aby tento náš brat nasledoval Krista, ktorý sníma hriechy sveta,
Riadok 41:
Človek krstom v Duchu Svätom spojený s Kristom je ako brat Ježiša Krista zároveň synom Boha, nebeského Otca. Ježiš Kristus je novým človekom podľa pôvodného plánu a podľa Božieho obrazu. V krste sa Ježišovi ako Prvorodenému takým spôsobom pripodobňujeme, že sme prijatí do jeho synovského vzťahu k nebeskému Otcovi. V Liste Rimanom (8,28n) sa pokrstení chápu ako rodina, ktorej Otcom je Boh, ktorej najvlastnejším a rozhodujúcim bratom je Kristus, rodinným duchom je láska, ktorá má osobnú pdobu v Duchu Svätom. Synovstvo mnohých .sa realizuje tým, že stanú účastnými večného Božieho Ducha, takže sa zjednotia s večným vteleným Synom Božím v Duchu. Takto je krstná milosť účasťou na trojičnom Božom živote a takto sa aj naznačuje v krstnej liturgii.
 
== Slávenie Eucharistie ==
a) Eucharistické modlitby
 
Riadok 56:
Vo svätej omši nachádzame dve starobylé doxoiógie. Oslavná pieseň: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Chválime ťa, velebíme ťa, klaniame sa ti, oslavujeme ťa, vzdávame ti vdaky. lebo veľká je sláva tvoja. Pane Bože, Kráľ nebeský, Boh Olec všemohúci. Pane, Ježišu Kriste, ty jednorodený Syn, Pán a Boh, Baránok Boží, Syn Otca. Ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. Ty snímaš hriechy sveta, prijmi našu úpenlivú prosbu. Ty sedíš po pravici Otca, zmiluj sa nad nami. Veď len ty si Svätý, len ty si Pán, len ty si Najvyšší, Ježišu Kriste, s Duchom Svätým v sláve Boha Otca. Amen."
Tento spev je vzácnym pozostatkom chválospevov prvotnej Cirkvi, Boh a Kristus, to sú základné piliere kresťanského chápania sveta: Boh, začiatok a koniec všetkých vecí, ku ktorému nakoniec smeruje všetko náboženské hľadanie a modlitba. V kresťanskom poriadku stojí však Kristus ako cesta, do ktorej sa musí sústrediť všetko naše hľadanie Boha. Preto dvojica Boh a Kristus stojí aj v listoch svätého Pavla často už v úvodnej pozdravnej formule a potom sa mnohokrát opakuje. Ak ju doplňuje do trojice, robí to preto, aby ešte zreteľnejšie načrtol štruktúru kresťanského poriadku spásy, v ktorom vystupujeme k Bohu skrze Krista v Duchu Svätom. Tomu celkom výrazne zodpovedá i stavba oslavnej piesne v dnešnom znení.
Vo verejnej modlitbe platí staré pravidlo, že sa končiť chválorečením Boha; tým sa vracia k základnej funkcii každej modllitby,
v ktorej sa stvorenie skláňa pred Stvoriteľom. Hlavná modlitba každej liturgie, eucharistická modlitba svätej omše, si zachovala formulu cfaválorečenía, ktorá veľmi šťastne spája jednoduchosť a veľkosť. Jej dnešné znenie sa zhoduje s najstarším podaním. Svoj starobylý charakter dokazuje aj tým, že vyslovuje nielen oslavu Boha, ale tento chválospev dáva predkladať aj skrze Krista. Cirkev sa zhromažďuje v jednotu a spoločenstvo v Duchu Svätom, ona je jednotou Ducha Svätého. Z nej vystupuje k Bohu. všemohúcemu Otcovi, všetka úcta a oslava, a síce vystupuje „skrze neho". Lebo Kristus je hJavou vykúpeného ľudstva, ba celého stvorenia, ktoré sa v ňom ako v hlave zjednocuje. Je jeho veľkňazom, ktorý stojí pred Otcom. Kristus nestojí pred Otcom ako osamelý prosebník, ale jeho vykúpení sú okolo neho, naučili sa s ním oslavovať Otca, ktorý je na nebesiach. Teda v Kristovi a v jednote s Duchom Svätým označujú ten istý všobsiahly prameň oslavy nebeského Otca, raz videný od Krista, pretože vykúpení tvoria jeho mystické telo, -druhý raz videný od Ducha Svätého, pretože ich oživuje jeho dych života.
 
c) Trishagion (Trojsvätý)
Riadok 69:
Už sme videli, ako Cirkev v liturgii prežíva svoju trojičnú vieru: v začlenení do Krista vo sviatosti krstu, a najmä vo svätej omši ako vrchole liturgického konania. Všimli sme si už trojičnú štruktúru eucharistických modlitieb, doxológií a spevu Trojsvätý. Avšak celá liturgia svätej omše je preniknutá trojičným zmýšľaním, veď sa začína v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a tak isto sa i končí požehnaním. Modlitby Cirkvi sa vznášajú k Otcovi skrze Syna v jednote Ducha Svätého. Príznačné je to v modlitbe dňa, v ktorej sa Cirkev obracia s prosbou na všemohúceho Boha „skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov". Týmto trojičným duchom sú preniknuté jednotlivé čiastky liturgie svätej omše a tiež svätá omša ako jeden celok.
 
== Ostatné sviatosti ==
Liturgia ostatných sviatostí má tiež podstatne trojičnú štruktúru. Uvedieme len niekoľko výraznejších textov na ilustráciu.
V liturgii sviatosti birmovania si birmovanci pred prijatím sviatosti obnovujú krstné sľuby a vyznávajú vieru podobne ako v krstnej liturgii. Potom biskup vystrie ruky nad birmovancom a modlí sa: „Milovaní bratia a sestry, prosme všemohúceho Boha Otca. aby láskavo udelil Ducha
Svätého týmto synom a dcéram, ktorých už v krste znovuzrodil pre večný život a prijal za svojich. Nech ich Duch Svätý posilní prehojnýmí darmi a nech ich pomazaním zdokonalí a pripodobní Ježišovi Kristovi, Synovi Božiemu." Potom pokračuje dalej; „Všemohúci Bože, Otec nášho Pána Ježiša Krista, ty si znovuzrodil z vody a Ducha Svätého týchto našich bratov a sestry a oslolxidil si ich od hriechu. Otce, zošli na nich Ducha Svätého Obhajcu, udeľ im ducha múdrosti a rozumu, ducha rady a sily, ducha poznania a nábožnosti a naplň ich duchom bázne voči lebe. Skrze Krista, nášho Pána." Potom biskup maže birmovancov krizmou so slovami: „M. prijmi znak Daru Ducha Svätého."
Výrazne trojičná je i formula sviatostného rozhrešenia vo sviatosti zmierenia. Znie: „Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj. A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého."
Riadok 80:
Podobne i liturgia hlavných cirkevných svätenín má trojičné črty. Už od stredoveku sú všetky žehnania spojené so znakom kríža a vysluhované v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
 
== Kresťanský život v trojičnom tajomstve ==
Aspoň niekoľkými pohľadmi načrtneme, ako kresťania prežíva!i a prežívajú trojičné tajomstvo vo všednom dni a v duchovnej skúsenosti. Bude to len určitý výber z neprehľadného bohatstva pravdy živej viery v Najsvätejšiu Trojicu. Ohlasy na trojičnú štruktúru liturgie sa nachádzajú predovšetkým ako starobylé náhrobné nápisy a papyrusy. Kresťania používali ako formulu na epitaf slová: „Otec, Syn a Duch Svätý nech ťa zmiluje nad ich dušami." Často sa nachádza formula Trojsváty v nápisoch na kresťanských domoch. Papyrusy obsahujú trojičné zvolania, kloré sú liturgickými doxológiami, ako si ich osvojil každodenný kresťanský život. Tak sa končí napríklad jeden responzóriový hymnus na sviatok Zjavenia Pána slovami: „Sláva Otcu. Aleluja! Sláva Synu. Aleluja! Sláva Duchu Svätému. Aleluja!" Tieto texty ukazujú, v akej miere zbožnosť prvých kresťanských storočí vychádzala z liturgickej modlitby. Kto verí, že Najsvätejšia Trojica je prítomná v duši spravodlivého, smie aj náhrobným nápisom naznačiť, že s nádejou prekračuje prah smrti.
Trojičné vyznanie katechumenov a pokrstených sa skladá nieien pred spoločenstvom veriacich, ale aj pred svetom. Ono sa môže stať svedectvom, ktoré v mučeníctve dostáva dramatickú formu. Tak môže Tertulián napísať: „Ústa, ktoré odpovedajú Amen na liturgické Trojsvätý, nemajú právo v hodine mučeníctva k nikomu inému ako k Bohu a jeho Kristovi sa modliť a naveky ho vyznávať." Svedectvo krvi je tak skutočným krstom, slávnostnejším a vznešenejším ako krst vodou. Pokrstený alebo nepokrstený mučeník podľa slov svätého Cypriána zvíťazí „nad diablom s plným a čistým pozadím Boha, Otca, Krista
Riadok 88:
A tak aj my začíname každý náš deň v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a tak ho i končíme. V tomto mene sme pokrstení a dúfame, že s týmito najkrajšími menami na perách raz opustíme tento svet a vstúpime do nebeskej liturgie pred tvár nebeského Otca.
 
== Modlitba k Najsvätejšej Trojici ==
..Najsvätejšia Trojica, v lone ktorej žiari večný jas živého Božstva, lásky a Múdrosti!
Otče, jediný prameň moci. ktorá je tvojou podstatou! V tebe je podsiatná múdrosť, v tebe neustále pramení dobrota, láska vrelá ako oheň, svätosť, ktorá sa rozprestiera nad všetkými bytosťami, dobrota, ktorá sa rozlieva na všetko, čo si stvoril. Tebe buď chvála, česť a sláva! Tebe vdakovčinenie, moc a svetlo! To je prianie môjho srdca naplneného vďačnosťou.
Riadok 99:
== Použitá literatúra ==
* Bernadot, M. V.: Eucharistií k nejsvetéjší Trojici.
* Jungmann, J. A.: Missarum solemnia. Mystérium Salutis.
* Schmaus, M.: Viera Cirkvi.