Dogmatika/Verbum 4-6: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d robot kozmetické zmeny |
||
Riadok 17:
'''3. Každý jazyk nech vyznáva: "Ježiš Kristus je Pán!" na slávu Boha Otca.'''
Pavol všetko nové poznanie, í všetky osvietenia, ktorých sa mu dostalo po obrátení, sústreďuje do zjavenia Syna Božieho: „Bohu sa zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna'1 (Gal 1,15). Preto píše Korinťanom, že nechce medzi nimi vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného (l Kor 2,2). V tomto Božom tajomstve, Kristovi, „sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania" (Kôl 2,2). Celé Pavlovo ohlasovanie má svoj stred v osobe poslaní Ježiša Krista. Ako apoštoli v rozlúčkovom rozhovore vyznávajú Ježišovi: „Veríme, že si vyšiel od Boha" (Jn 16,30; pórov. 17,8), tak i Pavol koncentruje kresťanské vyznanie viery do vety: Ježiš Kristus je Kyrios -Pán!" (Flp 2,11; l Kor 8,6; 12,3). Prvý vnútorný kontakt Pavla s Kristom zjavení pri Damasku je rozhodujúci pre jeho ohlasovanie. Ostatní apoštoli žili s Ježišom v dôvernom priateľskom spoločenstve počas jeho verejného účinkovania, počúvali priamo jeho slová, boli svedkami jeho zázrakov, jeho umučenia a zmŕtvychvstania. Pri ohlasovaní Evanjelia verne a dôkladne rozprávali o Ježišových slovách a skutkoch, „lebo nemohli nehovoriť o tom, čo videli a počuli" (Sk 4,20). Pavol v zjavení pri Damasku bol uchvátený osláveným Kristom, v ktorého tvári žiari Božia sláva. Je to ten istý Ježiš, ktorý žil, trpel, zomrel a bol vzkriesený; Ježiš, ktorého Štefan videl stáť po pravici Boha v Božej sláve (Sk 7,55), Ježiš, ktorého Šavol dovtedy prenasledoval. Od chvíle obrátenia Pavol cíti, že Kristus je prítomný a pôsobí v jeho srdci a vo veriacich ako princíp nového života; táto činnosť mu zjavovala tajomstvo Kristovej osoby. Ako vidí a prežíva Pavol toto tajomstvo? O tom nám hovoria už mená, tituly a prívlastky, ktorými oslovuje Krista. Najprv je to osobné meno JEŽIŠ, používané samotné (33 krát) alebo dakedy s božským titulom Kyrios -„Pán Ježiš" v Pavlových misijných kázňach v Skutkoch apoštolov a v starších listoch. Pavol takto ohlasuje Ježiša ako historickú osobnosť. -Ďalej je to titul KRISTUS, ktorý Pavol používa veľmi často samotný alebo v zložení: 137 ráz bez člena, 88 ráz s členom, 82 ráz vo výraze Ježiš Kristus, a toľko ráz v opačnom poradí: Kristus Ježiš. Pavol tak vyznáva, že Ježiš je Mesiáš, Pomazaný Pánov, ktorý prišiel naplniť mesiášske prisľúbenia. Titul Kristus, v spojení s osobným menom Ježiš sa stáva druhým osobným menom. - No najčastejšie Pavol používa oslovenie KYRIOS - PÁN, vyše 260 ráz, samotné slovo a v zložení: Pán Ježiš; Ježiš Kristus, náš Pán. Význam tohto titulu je jasný: Pavol chápal jeho plný vyznaní: v gréckej biblii, ktorú používal, sa nezdelitelné meno Boha JAHVE pravidelne prekladá ako KYRIOS. Tento jedinečný význam slova Pavol ešte zosilňuje, keď nazýva Ježiša „Pánom slávy" (l Kor 2,8); sláva je charakteristicky Boží prívlastok, symbol transcendencie: Jahve je Pán slávy (X 29,3). Trojičný význam titulu Kyrios, ktorý dáva Pavol Ježišovi, je zrejmý z tohto výroku: „Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj <>lužh\ sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých je ten istý." (l Kor 12,4-6) Vyznanie Ježišovho Panstva je nevyhnutné ku spáse: „Ak svojimi ústami vyznávaš: Ježiš je Pán!- a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený." (Rim 10,9) A chválospev na Krista, Božieho Služobníka, má svoj vrchol vo vyznaní: „Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: -Ježiš Kristus je Pán!- na slávu Boha Otca." (Flp 2,9-11) Ježiš je predstavený celému stvoreniu na poklonu. Vyznanie kresťanskej viery v Ježišovo Panstvo obsahuje akt poklony. Vyznanie Ježiša ako Pána ho stavia do sféry Boha, ale neruší vieru v jediného Boha. Ježiš ako Syn má všetko od Otca, je jedno s Otcom, Otec je jediný princíp. Otec mu dal toto meno a poklona daná Ježišovi ako Pánovi je na slávu Boha Otca. Toto vyznanie Ježiša ako Pána neutvoril Pavol, ale našiel ho už v prvotnom kresťanskom spoločenstve. Peter v deň Turíc vyhlasuje: „Toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali. Boh urobil u j Pánom aj Mesiášom." (Sk 2,36) V modlitbách sa často opakovalo aramejské zvolanie MARANATHA, čo značí: „náš Pán prichádza" alebo: „Príď, Pane náš". „Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša." (Sk 4,33) Apoštoli už za Ježišovho pozemského života Istotne ho oslovovali Mara, Marana = Pán, náš Pán. Ježišove výroky o Mesiášovi, Synovi Dávidovom, ktorého Dávid nazýva Pánom (Mt 22,41-46), o Pánovom dni, keď Syn človeka príde ako Pán (Mt 24,42), slová pri umývaní nôh „Pán a Učiteľ", (Jn 13,13n) sú základom kresťanského vyznania viery: KYRIOS JESUS CHRISTOS - Ježiš Kristus je Pán! Božské tajomstvo Ježišovej osoby ohlasuje Pavol priamo menom SYN BOŽÍ (19 raz v Pavlových listoch), a chápe ho v plnom zmysle. Pavol hlása „Božie evanjelium, ktoré Boh vopred prisľúbil, vo Svätých písmach skrze svojich prorokov o svojom Synovi, ktorý pódiá tela pochádza z Dávidovho rodu a podľa Ducha svätosti od vzkriesenia z mŕtvych je ustanovený v moci ako Boží Syn, o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi" (Rim 1,1-9. „Veď Boží Syn Ježiš Kristus... nebol aj "áno" aj "nie", ale v ňom bolo iba «áno-. Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú
'''4. Boh poslal do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba! Otče!"'''
Riadok 35:
* Holzner, J.: Svätý Pavol. Trnava 1945
* Mersch, E.: Teológia tajomného tela Kristovho. Kniha IV.
* Prat, F.: Teológia svätého Pavla. Zv. II, kn. 3.
* Schmaus, M.: Viera Cirkvi. III. hl. IV.
* Handbuch der theol. Gamdbegriffe. Heslá Boh. Trojica.
* Rahner, K.: Theos im Neuen Testament. Sehriften I. 1954.
* Matoušu, L.: Svätý Pavel a jeho listy. Č. Budéjovice 1948.
* Tajomstvo Boha Otca i Syna i Ducha Svätého. Skriptum.
|