Dogmatika/Teologická antropológia - otázky: Rozdiel medzi revíziami

* hneď na začiatku Písma je nádherná rozprava o tom , ako Boh stvoril svet, za šesť dní uspodriadal a upravil. Obsahuje dôležité náboženské pravdy, ktoré sú zjaveným slovom Božím. Cirkev doteraz nevydala podrobný definitívny dogmatický výklad o týchto šiestich dňoch sveta.

 

a) treba so sv. Tomášom rozlišovať, čo je inšpirované per se (pravdy zjavené v Písme majú za cieľ nábožensko-mravné ponaučenie a inšpirácia sa vzťahuje na tieto náboženské a mravné pravdy) a inšpirované per acidens (prírodovedné a historické údaje nachádzajúce sa v Písme sú inšpirované len vo vzťahu k pravdám nábožensko-mravným)

b) pre vieru i pre rozum je jeden prameň poznania = Boh, preto medzi určitými výsledkami vedy a správne pochopeným Božím slovom nemôže byť skutočný rozpor

c) pri výklade Písma si treba starostlivo všímať, čo je obsahom výpovede a čo jej formou

 

* a) prvé tri kapitoly Genezis obsahujú skutočné udalosti

* b) ak pojednávajú o veciach, ktoré sú základom kresťanského náboženstva, treba sa držať doslovného historického zmyslu;

* f) prvých 11 kapitol predstavuje zvlášny literárny druh, nedajú sa posudzovať podľa súčasných kritérií na písanie dejín

 

* Je to len literárne vyjadrenie náboženskej pravdy, že celý svet Boh povolal k bytiu svojim stvoriteľským slovom

 

 

* Tento obraz je závislý zároveň na orientálnom obraze sveta a na rozumovom myslení, uznávajúcom prirodzený poriadok.

 

* Je tu vidieť vedľajší pedagogický zámer, totiž svätenie soboty. V skutočnosti Boh neodpočíva, ale nepretržite pôsobí.

 

 

 

* V Ježišovi Kristovi vstupuje hmota bezprostredne do nadprirodzeného a do sviatostných znakov spásy.

 

* V Eucharistii božské vniká tak hlboko do hmotného sveta, že je zasiahnutý vo svojej podstate a dokonca premenený, nie však do inej hmoty, ale do nadprirodzenej substancie KristovhoTela.

 

* a) materialistické - všetko vysvetľuje čisto mechanickým vývojovým procesom z večnej hmoty

* b) vývojové - chápe matériu i život v kauzalite na Boha a pripúšťa, že organické bytosti sa vyvinuli z pôvodne stvorených zárodkových síl, alebo rodových foriem, podľa Božieho plánu

 

* a) vzhľadom na Boha - Boh i v zložitosti vecí sveta, ktoré vývojom vznikajú, zostáva Stvoriteľom a Pánom a naopak,<br />svet a jednotlivé bytosti závisia na Bohu

* b) vzhľadom na stvorenia - stvorenia majú schopnosť, aby ich Boh spolupoužíval ako príčiny, človek nebol stvorený na vrchole<br /> svojich možností, ale tak, že sa môže zdokonaľovať i vyvíjať

 

 

* Len Vtelenie Boha v Ježišovi Kristovi odhaľuje poslednú radikálnu možnosť Božieho prejavu v človekovi a súčasne povyšuje človeka na "možného Kristovho brata".

 

* Prvého človeka priamo stvoril Boh.

Duša prvého človeka bola priamo stvorená Bohom. Čo sa týka tela, nemôžeme s istotou tvrdiť, že sa vyvinulo pomocou Božej činnosti z anorgnickej látky.

 

* Nie je nutné držať sa doslovného znenia, ale postačí prijať ideový vzťah v tom zmysle, že žena bola stvorená tak, že je bytostne rovnocenná mužovi.

 

 

* "Od Adama a Evy pochádza celé ľudské pokolenie." Táto náuka sa odborným výrazom volá "monogenizmus".

 

* Človek je bytosť " pozostávajúca z ducha a z hmotného tela": podľa učenia, ktoré definoval 4. Lateránsky a 1. Vatikánsky Koncil.

 

* a) duševnými úkonmi, ktorými myslíme, chceme a rozhodujeme sa

* b) naše sebavedomie je stále to isté, kým telo je podrobené neustálym zmenám

* e) človek chce, má vôľu, vzťahujúcu sa i k veciam nehmotným

 

* a) človek sa skladá len z dvoch podstatných častí, z duše a z tela

* b) duša je naozaj skutočná forma tela, ktorá telo určuje a zo seba, zo svojho vnútra oživuje

* d) rozumná duša je zdrojom všetkého života v človekovi

 

* a) každá duša je samostatná bytosť, duchovná podstata a nie obyčajný akcident. Je len jedna jemu vlastná duša.

* b) sám Ježiš učí: "Nebojte sa tých, čo môžu zabiť telo, ale nie dušu!"(Mt10,28)

 

* Človek nie je iba jednoduchým dielom Božím, ako iné - od človeka nižšie - bytosti, ale svojou duchovnou, rozumovou a nesmrteľnou dušou je podobný Bohu. I v tom, že v poslušnosti voči Bohu má panovať nad ostatným tvorstvom na zemi (Gn 1, 26-28), ako Boh vládne nad celým svetom.

 

* zvyšuje sa nadprirodzenými darmi.

 

* Praexistencializmus - duše existovali pred svojim spojením s telom (zavrhla synoda v Carihrade 543)

* Emanatizmus - jednotlivé duše vznikajú z Božej podstaty (zavrhnuté ako heretické spolu s panteizmom na 1. Vatikánskom koncile)

* Kreacianizmus - "Každá jednotlivá duša je Bohom bezprostredne stvorená z ničoho." (zastáva väčšina Otcov a novších teológov)

 

* nerušia, ale sa pokúšajú spojiť súčasné prírodné alebo filozofické vedy, niekedy i oboje, s učením o kresťanskom človekovi.

 

* Boh chcel dosiahnuť ciele stvorenia slávnostnejším a bohatším spôsobom ako čisto prirodzená dokonalosť človeka v medziach jeho obmedzenej ľudskej prirodzenosti. On si však už pri samotnom stvorení vyvolil rozumné bytosti (anjelov a ľudí) pre čisto nadprirodzený cieľ (oslava nadprirodzenou láskou a vierou vedúcich k blaženosti, ktorá spočíva v bezprostrednom spoločenstve s ním), a preto začlenil čisto prirodzený poriadok do vyššieho, nadprirodzeného poriadku spásy.

 

* prirodzené sa odlišuje od nadprirodzeného práve tým, že prirodzené alebo patrí k podstate veci alebo z nej vyplýva alebo k vývoju a dosiahnutiu stanoveného cieľa je nutné.

 

* je zameranie všetkých stvorení ku konečnému cieľu zodpovedajúcemu ich prirodzenosti. Na tieto veci majú tvory, každý podľa svojej bytnosti akési právo, pretože Boh chce podľa svojho plánu, uskutočneného v tvorstve, aby ich mali.

 

* a) nepatrí k prirodzenosti tvorstva

* b) tvor na takúto dokonalosť nemá nijakého nároku

* c) tvor takúto dokonalosť svojimi silami nemôže dosiahnuť

 

* je zameranie rozumného tvorstva k nadprirodzenému konečnému cieľu. V najčastejšom zmysle nadprirodzenou bytosťou je sám Boh.

Boh zaviazal k nadprirodzenému poriadku všetkých ľudí, aby používali nadprirodzené prostriedky k svojej spáse, zákonom všeobecným, základným a prirodzeným.

 

* a/ absolútne nadprirodzené: prevyšuje prirodzenosť každého alebo možného tvora

* b/ relatívne: prevyšuje prirodzenú dokonalosť nižšieho tvora, ale patrí k prirodzenosti vyšších tvorov)

2. Modálne nadprirodzené - podľa vnútorného bytia je prirodzené, ale v druhu a spôsobe uplatnenia prevyšuje prirodzené sily tvora

 

(ak vie pod Božím vplyvom spolupôsobiť k nadprirodzenému účinku = činná schopnosť poslušnosti)

 

* a) nadprirodzeno predpokladá prirodzeno

* b) nadprirodzeno zdokonaľuje prirodzeno (vnútorné organické spojenie)

* c) nadprirodzeno doplňuje a dovršuje prirodzeno

 

* Bol to stav tzv. prvotnej spravodlivosti: prví rodičia dostali dary posväcujúcej milosti a mimoprirodzené dary neporušenosti (nadprirodzené dary: vliate čnosti, dary Ducha Svätého, ktoré sú vždy spojené s milosťou)

 

 

* Môžme dostať dary nadprirodzené, nie však mimoprirodzené. Podľa Tridentského koncilu nám bola žiadostivosť ponechaná k boju, aby ten, čo spávne zápasil, dosiahol veniec víťazstva.

 

* Otcovia vysvetľujú, že my, potomkovia Adama, sme prijali milosť od Boha a hriechom sme ju stratili. To znamená, ža pôvodné vybavenie milosťou malo prejsť na Adamových potomkov.

 

* je vnútorné usporiadanie ľudskej prirodzenosti vo vzťahu k Bohom určenému poslednému cieľu.

 

* a) stav povýšenej prirodzenosti (pred pádom do hriechu, dary posväcujúcej milosti + dary integrity)

* b) stav padnutej prirodzenosti (ani posv. milosť ani dary integrity)

* d) stav oslávenej prirodzenosti (tí, ktorí dosiahli posledný cieľ - blažené videnie Boha, po vzkriesení z mŕtvych i telo bude mať mimoprirodzené dary integrity)

 

* 1. stav čírej prirodzenosti - v ktorom by bolo všetko (ale len to!), čo patrí k ľudskej prirodzenosti

* 2. stav neporušenej prirodzenosti - v ktorom by človek isto dosiahol svoj prirodzený cieľ (bez nadprirodzených darov ale mal by mimoprirodzené dary)

 

* Príkaz bol veľmi vážny, znamenal skúšku, ktorou si mali zaslúžiť prarodičia prvotnú spravodlivosť, Pán Boh za jeho prestúpenie ustanovil istú smrť (aj duševnú - strata posväcujúcej milosti, aj telesnú - stratu mimoprirodzených darov).

Zachovaním príkazu mali uznať svoju závislosť na Bohu vo všetkom i v užívaní prírody.

 

* a) stratili prvotnú spravodlivosť a pritiahli na seba Boží hnev (vylúčení zo spoločenstva s Bohom)

* b) upadli do smrti a diablovho otroctva

 

* 1. Adamov priestupok poškodil i celému potomstvu, preniesol na neho všetky tresty i hriech

* 2. Adamov hriech je pôvodom jeden, prenáša sa na všetkých, je v každom ako jeho vlastný

* 5. slobodná vôľa nebola Adamovým hriechom stratená

 

 

* je v tom, že človek prichádzajúci na svet prirodzeným splodením z Adamovho pokolenia nemá posväcujúcu milosť, ktorú by bol povinný mať, takže tento nedostatok je jeho hriechom, lebo je na neho prenesená vina prvého človeka ako hlavy ľudského pokolenia

 

* Tým istým spôsobom ako ľudská prirodzenosť, t.j. aktom prirodzeného plodenia - ním sa uskutočňuje spojenie jednotlivého človeka s hlavou ľudského pokolenia.

 

1. človek stratil nadprirodzený charakter (bol zbavený posväcujúcej milosti i mimoprirodzených darov integrity)

 

* Duše, ktoré odchádzajú zo života v dedičnom hriechu, sú vylúčené z blaženého videnia Boha. Platí to najmä pre nepokrstené deti. Teológovia zastávajú ten istý názor ako pápež Pius VI., teda že nie sú trestané vonkajšími alebo vnútornými trestami, len za dedičný hriech sú vylúčené z večnej slávy. Aký je osud týchto detí na druhom svete, to sa vymyká teologickému hodnoteniu.

 

* 1. nenarušuje Božiu spravodlivosť

* 2. neodporuje svätosti manželstva

 

{{Dogmatika}}

[[Kategória:Dogmatika]]