Dogmatika/Stvorenie a evolúcia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d KuBOT premiestnil stránku Dogmatika: Stvorenie a evolúcia na Dogmatika/Stvorenie a evolúcia: Robot zmenil pomenovanie článku podľa Wikibooks:Názvoslovie |
d robot kozmetické zmeny |
||
Riadok 1:
Tu sa na okamih zastavíme, aby sme sa zoznámili s problémom, ktorý dosť trápil našich prarodičov, aj tak však žiadnym problémom nie je.
Teória evolúcie je teória vedecká. Nie je to , prinajmenšom v zásade, teória metafyzická. Vedecká teória evolúcie, s ktorou prišiel začiatkom devätnásteho storočia Lamarck (Philosophie zoologique
Na druhej strane vedecká teória
Prenesme sa na základe analógie do nebiologickej oblasti: do jazykovedy.
Ak študujeme teraz sanskrit, staroiránčinu, gréčtinu latinčinu atď. objavíme taktiež analógiu, podobnosti, v slovnej zásobe, v časovaní, syntaxe a odvodzujeme existenciu jazyka, z ktorého sanskrit, staroiránčina, latinčina a gréčtina odvodzovaním, evolúciou vzišli.
Rozdiel je v tom, že latinčinu poznáme zo zachovaných textov, z nápisov, zatiaľ čo existenciu tohto pôvodného jazyka, z ktorého vzišiel sanskrit, staroiránčina, gréčtina, latinčina, je predpokladaná či odvodzovaná, bez toho aby sme mali nejaké dokumenty potvrdzujúce jeho existenciu. Bez takého nutného logického odvodzovania nepochopíme teda príbuznosti medzi sanskritom, staroiránčinou, gréčtinou a latinčinou. Pokiaľ nepripustíme spoločný pôvod u týchto rôznych jazykov, museli by početné lingvistické podobnosti, ktoré medzi nimi existujú, byť vysvetlené neuveriteľnou náhodou. Tieto podobnosti sú však príliš časté, než aby sme ich mohli prirátať náhode. Vznikla teda hypotéza o tom, že existoval východzí jazyk, ktorý nazývame indoeurópštinou. Všetky národy hovoriace
Zo známych jazykov, ktoré máme k dispozícii, je možné čiastočne rekonštruovať pôvodný jazyk, z ktorého jazyky nazývané indoeurópskymi vzišli. Tento pôvodný jazyk poznáme len do tej miery, v ktorej sa nám ho podarilo na základe zhôd rekonštruovať.
Pokračuje sa v hľadaní pôvodného spoločného jazyka, ktorý Nemci nazývajú Ursprache, pre všetky skupiny dnes študovaných jazykov. Hypotéza
Biológovia uvažujú podobným spôsobom ako jazykovedci. Fyziológovia, biochemici a ďalší, ktorí vychádzajú z morfologických analógií, majú dôvod predpokladať, že veľké zoologické skupiny a druhy sa odvodzujú jedna od druhej, rovnako ako sa moderné jazyky odvodzujú z jedného pôvodného zdroja, ktorý sa sám, spolu s ďalšími, odvodzuje zo spoločného zdroja. To samozrejme neznamená, že súčasná francúzština
Nechceme sa tu zaoberať úvodom do dôkazov teórie
Pripomeňme si len, že tieto dôkazy sú založené na jednote chemického zloženia živých bytostí, jednote bunkového plánu, jednote bunkových organelov. Existujú dôkazy paleontologické, chemické,
Nemienime tu hájiť ani napádať vedeckú teóriu evolúcie . Postačí nám konštatovať, že sama táto
Samotná teória evolúcie sa o tom nevyjadruje, pretože o tom nič povedať nemôže. Nemôže potom o tom nič povedať, pretože nie je teóriou metafyzickou, ale vedeckou. Ako teórii vedeckej jej neprislúcha, aby sa zaoberala problematikou samotnej existencie súcien. Vedecká teória evolúcie nám hovorí, akým spôsobom sa živé bytosti objavili v histórii prírody, v akom poriadku a na základe akých príbuzností. Konštatovať príbuznosť neznamená tvrdiť, že predchádzajúca zoologická skupina produkuje skupinu nasledujúcu, vysvetľovať teda „viacej“ pomocou „menej“. Znamená to konštatovať, že nová zoologická skupina, ktorá je bohatšia na genetickú informáciu, bola vytvorená na základe predchádzajúcej zoologickej skupiny, ktorá je na informáciu chudšia.
Nielenže sa vedecká teória
Spontánne, a akoby prinútená samou realitou, hovorí biológia jazykom stvorenia: genéze novej zoologickej skupiny, to je stvorenie, a toto stvorenie je možné len na základe stvorenia nových génov. Teória evolúcie tak nielenže nie je v konflikte s teóriou stvorenia, ale vedie nás k tomu, že sme priamo svedkami procesu stvorenia. To je totiž evolúcia: stvorenie v tvoriacom procese.
Řádek 29 ⟶ 28:
Pokiaľ človek neprijme vedeckú teóriu evolúcie, musí si nutne myslieť, že každá nová zoologická skupina, ktorá sa objavila v prírodnej histórii živých bytostí, je stvorením, ktoré vychádza z hmoty bez informácie. Musí teda prisúdiť Bohu hrnčiarsku metódu. Pokiaľ tomu však tak je, potom sú analógie, anatomickej, fyziologickej, biochemickej príbuznosti živých bytostí rôznych druhov úplne nepochopiteľné.
Opusťme teraz evolúciu. Zapamätajme si len, že je treba nejako vysvetliť existenciu nových zoologických skupín a že staršia genetická
V predchádzajúcom storočí, ale i na začiatku nášho storočia, robilo problémy to, že niektorí učenci, niektorí biológovia, ktorí vyznávali teóriu evolúcie, chceli nahradiť metafyzickú teóriu stvorenia teóriou evolúcie. Teória evolúcie
Ale jedni i druhí sa dopustili rovnakej analytickej chyby, pretože vychádzali z rovnakého predpokladu – že je treba voliť medzi stvorením a evolúciou. Tak tomu však nie je. Fakty z prírodných dejín nám ukazujú, že stvorenie sa uskutočňovalo, realizovalo evolučným spôsobom, po etapách, postupne, od jednoduchšieho k zložitejšiemu, a že živé bytosti sa pripojujú jedna k druhej v spoločnej genetickej histórii.
Spory okolo evolúcie boli najhorúcejšími v otázke genézy človeka. Teológovia a obecnejšie monoteisti tvrdili, že stvorenie človeka vyžaduje zo strany Boha špeciálne a úplne zvláštne stvorenie. Vedecká teória
Aby sme pochopili a ospravedlnili problémy našich prarodičov, spomeňme na záver, že niektorí učenci tvrdili, že je možné skutočnosť evolúcie vysvetliť napríklad teóriou náhodných mutácií či reprodukčných chýb v procese autoduplikácie obrých molekúl, nositeľov genetickej informácie. V týchto prípadoch však už nemáme čo robiť s vedeckou teóriou evolúcie, ale s filozofickou interpretáciou teórií evolúcie a skutočností evolúcie. Tvrdenie, že reprodukčné chyby v prírodnej histórii stačia na vysvetlenie nových biologických systémov od mikroorganizmov až po človeka, je filozofická téza a patrí filozofickej kritike.
* TRESMONTANT, Claude, Zaklady teologie, Barrister&Principal, Brno 1995.
{{Dogmatika}}
|