Dogmatika/Osoby v Bohu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d robot kozmetické zmeny
Riadok 1:
== Dôkaz trojosobnosti Boha a jeho jedinosti ==
Pre veriacich povedať, že „Boh je jeden a zároveň Trojica“ nie je filozofickou tézou, ktorú treba dokázať, ale článkom viery, ktorú vyznávajú. Nie je to jeden z nepodstatných článkov, ale skôr naopak. Z neho pramenia všetky ostatné.
 
„Tajomstvo Trojice je centrálnym tajomstvom viery a kresťanského života.“
 
Toto nemôže byť pokus o racionálny dôkaz Trojice. Bez Božieho zjavenia sa uvažovanie o Trojici stáva prázdnym filozofickým teoretizovaním.
Riadok 8:
Tomáš Aquinský hovorí, že kto sa pokúša o racionálny dôkaz Trojice, kompromituje vieru dvomi spôsobmi:
 
* Kompromituje sa jej dôstojnosť (dignitas), pretože tá má za predmet neviditeľné skutočnosti, ktoré ďaleko prevyšujú ľudský rozum
* Kompromituje sa účinnosť jej ohlasovania. Ak sa totiž používajú na ohlasovanie argumenty čisto rozumové, ktoré same o sebe nedokážu presvedčiť neveriaceho, stávajú sa smiešnymi, vychádzajú na posmech, pretože neveriaci si myslia, že na týchto argumentoch sa zakladá naša viera.
 
Preto hovorí sv. Tomáš že veci, ktoré sa týkajú našej viery, sa majú dokazovať z Písma, pre tých, čo ho uznávajú. Pre ostatných stačí iba obhájiť, že to, čo veríme, nie je absurdné.
Riadok 18:
Našou úlohou teda nebude dokázať, že Boh je jeden, alebo že Boh je Trojica. Našou úlohou je poukázať iba na to, či môže jediný Boh existovať v Trojici, bez toho, že by stratil svoju jedinečnosť.
 
== Pojem osoby ==
=== Historická retrospektíva ===
Dve fázy:
* Keď sa pojem „osoba“ neaplikoval na Boha
* Keď bol pojem „osoba“ predmetom teologickej trinitárnej reflexie
 
1. Fáza: prefilozofický pojem osoby
Riadok 35:
Proti týmto modalistickým tendenciám Tertulián hovorí o „Tres personae“ a o „una substantia“. Alebo tiež „tres unum sint, non unus“ (traja sú jedno, nie jeden).
Zdá sa, že na východe to bol prvý Origenes, ktorý pre „Troch“ použil označenie hypóstáseis. Pre Grékov hypóstasis poukazuje na jedinca (un genere singolo), subjekt atribútov, ktoré nemôže komunikovať iným.
Blízkym k pojmu hypóstasis je pojem prósopon, ktorým sa pôvodne označovala maska, ktorú nosili starovekí divadelní herci. Zodpovedá latinskému persona. Hypóstasis gréci odlišujú od pojmu ousía: OUSÍA vyjadruje podstatu, teda to, čo nevyhnutne patrí BYTIU a čo ho robí tým, čím je (quidditas – čosť). Ousía sa tiež mohla nazvať PHÝSIS, ktorá má lingvisticky blízko k „narodiť sa“ a označuje špecifickosť, prirodzenosť bytia od jeho pôvodu (počiatku) (a partire dall´origine). Latini mali tendenciu zamieňať hypóstasis za substantia (bytie, ktoré je samo v sebe, a nie v inom). Na rovnakú úroveň (význam) kládli hypóstasis a ousía.
Ariáni rozpútali konflikt keď prehlásili, že tri hypostázy v Bohu sú rozdielneho rangu. Proti tomu Nicejský koncil (325) postavil prehlásenie o substanciálnej jednote Otca a Syna, pričom považoval Otca za centrum (vertice) Božej jednoty.
 
Latinský západ nedôveroval veľmi pojmu hypóstasis, ktorý ak zodpovedal latinskému substantia viedol k pluralite bohov. Naproti tomu Gréci nedôverovali latinskému pojmu persona, pretože automaticky predpokladali, že vedie k modalizmu, keďže ho už používali modalisti.
 
=== Lexikálna unifikácia ===
Nastala na Carihradskom koncile (553).
* hovorí sa tam o jedinom božstve, ktoré je ustanovené v troch hypostázach, či osobách (personae).