Dogmatika/Poznanie Boha: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
KuBOT (diskusia | príspevky)
d KuBOT premiestnil stránku Dogmatika: Poznanie Boha na Dogmatika/Poznanie Boha: Robot zmenil pomenovanie článku podľa Wikibooks:Názvoslovie
optimalizácia kódu; správná sémantika; zlepšenie prístupnosti
Riadok 1:
==Túžba po Bohu==
<div class="toccolours rightbox">
{|{{Tabuľka2}}
|1 Gaudium et spes 19, 1
 
2 Tamže
Riadok 17:
----
Cfr. KKC 27-30
</div>
 
|}
 
Túžba po Bohu je vpísaná do srdca človeka, lebo človek je stvorený Bohom a pre Boha; Boh neprestáva priťahovať človeka k sebe a jedine v Bohu nájde človek pravdu a šťastie, ktoré neustále hľadá:
Řádek 35 ⟶ 34:
 
==Prístupové cesty k poznaniu Boha==
<div class="toccolours rightbox">
{|{{Tabuľka2}}
|8 Porov. Sk 14,15.17; 17,27-18; Múdr 13,1-9
 
9 Sv. Augustín, Sermones 241, 2
Řádek 45 ⟶ 44:
----
Cfr. KKC 31-35
</div>
 
|}
 
Človek stvorený na Boží obraz a je pozvaný Boha poznávať a milovať, keď Boha hľadá, objavuje aj "cesty", spôsoby ako k poznávaniu Boha pristupovať. Nazývajú sa tiež "dôkazy jestvovania Boha". Nie sú to však dôkazy, aké využívajú napríklad prírodné vedy. Tu ide o dôkazy v zmysle "súhrnných a presvedčivých argumentov", ktorými možno dosiahnuť úplnú istotu.
Řádek 65 ⟶ 63:
 
==Poznanie Boha podľa Cirkvi==
<div class="toccolours rightbox">
{|{{Tabuľka2}}
|12 I. Vatikánsky koncil: Denz.-Schönm: 3004; porov. 3026
 
Dei Verbum 6
Řádek 79 ⟶ 77:
----
Cfr. KKC 36-38
</div>
 
|}
 
 
"Naša svätá matka Cirkev vyznáva a hlása, že Boha, ktorý je prvopočiatkom a cieľom všetkého, možno s istotou poznať zo stvorených vecí prirodzeným svetlom ľudského rozumu".[12] Bez tejto schopnosti by človek nemohol prijať Božie zjavenie. Človek túto schopnosť má, lebo je stvorený "na obraz Boží".[13]
Řádek 92 ⟶ 88:
 
==Ako hovoriť o Bohu==
<div class="toccolours rightbox">
{|{{Tabuľka2}}
|16 Lit.sv.Jána Zlatoústeho, Anafora
 
17 IV.Lateránsky koncil: Denz.-Schönm. 806
Řádek 101 ⟶ 97:
----
Cfr. KKC 39-43
</div>
 
|}
 
 
Keď Cirkev obhajuje schopnosť ľudského rozumu poznávať Boha, vyjadruje tým svoju dôveru v možnosť hovoriť o Bohu všetkým ľuďom a so všetkými ľuďmi. Toto presvedčenie je východiskovým bodom jej dialógu s inými náboženstvami, s filozofiou a s inými vedeckými disciplínami ako aj s neveriacimi a ateistami.
Řádek 116 ⟶ 110:
 
==ZHRNUTIE==
<div class="toccolours rightbox">
{|{{Tabuľka2}}
|19 Sv.Augustín, Confessiones 10, 28, 39
 
20 Porov. I.Vatikánsky koncil: Denz.-Schönm. 3026
Řádek 125 ⟶ 119:
----
Cfr. KKC 44-49
</div>
|}
 
Človek je svojou prirodzenosťou a svojím pozvaním náboženskou bytosťou. Keďže od Boha pochádza, smeruje k nemu a žije ľudsky naplno iba vtedy, keď slobodne prežíva svoj zväzok s ním.