Dogmatika/Magistérium: Tradícia a Písmo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d KuBOT premiestnil stránku Dogmatika: Magistérium: Tradícia a Písmo na Dogmatika/Magistérium: Tradícia a Písmo: Robot zmenil pomenovanie článku podľa Wikibooks:Názvoslovie |
fix link |
||
Riadok 152:
*Modernizmus sa aj v posudzovaní a vysvetľovaní Svätého písma celkom priklonil k liberálnej biblickej vede. Odsúdené tézy cielia predovšetkým na vzťah cirkevného magistéria k posvätným knihám (1-4), na názory modernizmu o božskom vnuknutí (9-12), napokon na postoje k jednotlivým otázkam (13-24).
*Porov. [[Dogmatika/Magistérium:
1. Cirkevný zákon, ktorý predpisuje pre knihy, ktoré sa zaoberajú Svätým písmom, predbežnú cenzúru, sa nevzťahuje na bádateľov na poli kritiky alebo vedeckej exegézy Starého a Nového zákona. (DS 3401)
Riadok 191:
* Ťažkosti, ktoré nachádzala moderná veda v biblickej správe o stvorení, niektorí exegéti chceli riešiť čisto alegorickým výkladom prvých kapitol knihy Genezis. Odpoveď biblickej komisie sa vzťahuje na tento pokus. Z nej vyplýva, že zhrnuté fakty sú dejinnými danosťami, mnohé iné údaje, napr. šesťdňové trvanie je iba literárnou formou.
Biblická komisia bola ustanovená listom Leva XIII. 30.októbra 1902 na podporu biblických vied a na rozhodovanie v otvorených otázkach. Nariadením Pia X. (18. novembra 1907) majú jej rozhodnutia takú istú hodnotu ako rozhodnutia rímskych kongregácií. Predložené rozhodnutie nie je teda neomylné, treba ho však hodnotiť ako normu cirkevného učenia (pozri DS 3863: [[
Historickosť prvých hláv knihy Genezis
Riadok 200:
==Encyklika pápeža Benedikta XV. Spiritus Paraclitus (1920)==
* Napriek jasnému stanovisku Leva XIII. A odsúdeniu modernizmu Piom X., musel Benedikt XV. Ešte raz zasiahnuť proti nesprávnym pokusom riešiť otvorené otázky ohľadom Svätého písma. V tejto encyklike sú podstate rozvinuté podobné základné myšlienky, ako ich predložil už Lev XIII. Benedikt XV. Musel protestovať predovšetkým prosto nesprávnemu výkladu toho miesta z encykliky Leva XIII., ktoré sa zaoberá problémom historickosti (pozri DS 3290: [[
===Rozšírenie božského vnuknutia na náboženský a svetský obsah Svätého písma===
Riadok 218:
===Používanie pôvodného textu a jeho vzťah k Vulgáte===
Katolíckemu exegétovi, ktorý sa zaoberá pochopením a vysvetľovaním Svätého písma, už cirkevný Otcovia, osobitne Augustín, odporúčali štúdium starých rečí a používanie pôvodného textu [...] Je predsa povinnosťou exegétu venovať sa s tou najväčšou starostlivosťou a úctou aj tej najmenšej veci, čo vyšla z pera svätopisca, aby čo možno najhlbšie a najdokonalejšie vnikol do jej myšlienky. Preto musí na tom svedomite pracovať, aby si osvojoval stále dôkladnejšie poznanie biblických aj iných orientálnych rečí a svoj výklad podopieral tými pomôckami, ktoré poskytujú rozličné odbory filológie. [...] Podľa tých istých zásad (''ako to robili Hieronym a exegéti 16. a 17. storočia'') treba teda vykladať pôvodný text: ten napísaný samým svätopiscom má vyššiu autoritu a väčšiu závažnosť než akýkoľvek iný text, hoci by to bol aj ten najlepší preklad či zo starých , alebo z novších čias. Táto úloha sa dá ľahšie a úspešnejšie zvládnuť, keď exegétu spája s rečovým znalosťami aj dôkladné školenie v textovej kritike. [...] V naznačenej aplikácii kriticky prepracovanej pôvodiny nech nikto nevidí nijaké previnenie proti múdrym predpisom Tridentského koncilu ohľadom latinskej Vulgáty (porov. vyššie, DS 1506: [[
===Literárny a „duchovný“ zmysel Svätého písma===
Riadok 237:
==List pápežskej biblickej komisie kardinálovi Suhardovi, parížskemu arcibikupovi (16. januára 1948)==
* Tento list nie je síce dekrétom Biblickej komisie vo vlastnom zmysle (pozri pozn.128), predsa však predstavuje dôležitú aplikáciu v DS 3830 ([[
Čo sa týka redakcie Pentateuchu, Biblická komisia už [...] v dekréte z 27.júna 1906 uznala, že možno zastávať názor, že Mojžiš „pri redakcii svojho diela používal písané dokumenty a ústne tradície“ a že možno pripustiť pomojžišovské úpravy a dodatky. Dnes nieto nikoho, kto by popieral existenciu týchto prameňov, alebo by neprijímal, že do Mojžišových zákonov boli postupne v dôsledku sociálnych a náboženských pomerov neskorších čias vkladané dodatky; tento pokrok sa javí aj v historických rozprávaniach. [...]
|