Vývoj operačného systému/Bootloader po druhé - práca s diskovými jednotkami: Rozdiel medzi revíziami

Práca s diskovými jednotkami je v dnešnej dobe najdôležitejšia súčasť BIOSu. Cieľom bootloaderu je načítať ďalšie časti operačného systému v slede procesu "bootovania", a to ide bez pomoci BIOSu len zložito a hlavne neprehľadne či neprenosne (medzi rôznymi typmi diskov).

V minulosti nebol z praktického hľadiska v štruktúre pevného disku a diskety taký veľký rozdiel.

Disková jednotka bola rozdelená

* <math>sektor = {lin\,\bmod\,(sektory\times 2)}+1</math>

'''Poznámka:''' konštanta <math>2</math> je vo vzorcoch používaná ako premenná vyjadrujúca počet hláv na jednom disku. Fyzicky nie je možné, aby mal tanier viac ako 2 strany, avšak jednotlivé čipy alebo virtuálne zariadenia si môžu s číslami pracovať ako chcú (jednotlivé umiestnenie hláv nemusí zodpovedať realite).

Adresa [[w:en:Logical block addressing|LBA]] je aktuálne všeobecne používaná pre adresovanie na diskoch (vo vzorcoch vyššie uvedená ako lineárna adresa alebo <math>lin</math>). Na rozdiel od adresovania CHS sa v prípade LBA používa len jedno číslo (začínajúce od nuly, viď vzorce vyššie). Pre súborové systémy (rovnako ako aj pre disky samotné) je jednoduchšie (a úspornejšie) držať len jedno číslo.

Pre diskové jednotky sú známe dva formáty:

Je taktiež nutné poznamenať že veľkosť diskov sa často neudáva v mocninách čísla 2, ale v mocninách čísla 10, čím je disk na pohľad väčší. Preto môže mať USB o veľkosti 4GB (<math>\textstyle 4\times10^9 </math>) v skutočnosti len okolo 3.73GB (<math>\textstyle 2^{\log_2 4\times10^9}</math>) oproti očakávaným <math>\textstyle 2^{32}</math>B. Čím väčší disk kupujete, tým prekvapenejší môžete byť.