Dogmatika/Božie zjavenie: Rozdiel medzi revíziami

50 Človek môže prirodzeným rozumom s istotou spoznať Boha, keď vychádza z jeho diel. Ale jestvuje ešte aj iný prostriedok poznania Boha, ktorý človek nijako nemôže dosiahnuť svojimi vlastnými silami; je to Božie zjavenie.1 Boh sa zo svojho slobodného rozhodnutia zjavuje a dáva človekovi. Robí to takým spôsobom, že mu odhaľuje svoje tajomstvo, svoj láskavý plán, predurčený v Ježišovi Kristovi už od večnosti v prospech všetkých ľudí. Naplno odhaľuje svoj zámer, keď posiela svojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista a Ducha Svätého.

 

==Boh zjavuje svoj "milostivý zámer"==

51 "Páčilo sa Bohu vo svojej dobrote a múdrosti zjaviť seba samého a dať poznať tajomstvo svojej vôle, pomocou ktorého majú ľudia skrze Krista, Slovo, ktoré sa stalo Telom, prístup k Otcovi v Duchu Svätom a stávajú sa účastnými na božskej prirodzenosti".2 52 Boh, prebývajúci "v neprístupnom svetle" (1 Tim 6, 16), sa chce deliť o svoj božský život s človekom, ktorého slobodne stvoril, aby skrze svojho jediného Syna z neho urobil adoptívneho syna.3 Tým, že sa Boh sám zjavuje, chce, aby mu ľudia boli schopní odpovedať, poznávať ho a milovať nad všetko, čoho zmôžu len sami od seba.

 

 

==Etapy zjavenia==

===Boh sa dával spoznávať už od počiatku===

54 "Boh, ktorý skrze Slovo všetko stvoril a udržuje, poskytuje ľuďom neprestajné svedectvo o sebe už vo stvorených veciach, no chcejúc sprístupniť aj cestu nadprirodzeného spasenia, hneď na počiatku zjavil seba samého prarodičom".6 Pozval ich do dôverného spoločenstva so sebou samým, keď ich obliekol do skvejúcej sa milosti a spravodlivosti.

 

 

===Zmluva s Noemom===

56 Keď sa následkom hriechu jednota ľudského pokolenia rozpadla na kúsky, Boh sa snaží najprv zachraňovať ľudstvo tým, že sa obracia na všetky jeho časti. Zmluva s Noemom "po potope9" vyjadruje princíp Božej ekonómie voči "národom", to znamená voči ľuďom, ktorí sa opäť zoskupovali "podľa svojich krajín, jazykov, kmeňov a obyvateľstva" (Gn 10,5).10

 

 

58 Zmluva s Noemom bude platiť dovtedy, kým potrvá čas národov16, teda do všeobecného vyhlásenia evanjelia. Biblia vzdáva úctu niekoľkým veľkým postavám "národov": tak "spravodlivý Ábel", "kráľ a kňaz Melchizedech"17 - predobraz Kristov18, spravodliví "Noe, Daniel a Jób" (Ez 14,14). Písmo takto naznačuje, akú výšku svätosti môžu dosiahnuť tí, čo žijú podľa zmluvy s Noemom v očakávaní, že Kristus zhromaždí dovedna "rozptýlené Božie deti" (Jn 11,52).

 

===Boh si vyvolí Abraháma===

59 Aby Boh zjednotil rozptýlené ľudstvo, vyberie si Abrama a nariaďuje mu: "Odíď zo zeme svojej a od príbuzenstva svojho a z otcovského domu svojho".19 Urobí tak z neho Abraháma, to znamená, to znamená "otca mnohých národov" (Gn 17,5). "V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme" (Gn 12,3).20

 

 

===Boh formuje Izrael ako svoj ľud===

62 Po patriarchoch Boh vedie Izrael ako svoj ľud, keď ho vyslobodil z Egypta. Uzavrel s ním Zmluvu na hore Sinaj a prostredníctvom Mojžiša mu dal svoj zákon, aby Boha poznal a slúžil mu ako jedinému a pravému Bohu, prozreteľnému Otcovi a spravodlivému sudcovi, a tak očakával prisľúbeného Mesiáša.24

 

 

==Ježiš Kristus - Prostredník a Plnosť celého zjavenia33==

===Boh povedal všetko vo svojom Slove===

65 "Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi" (Hebr 1,1-2). Kristus, Boží Syn, ktorý sa stal človekom, je tým jediným, dokonalým a neprevýšiteľným Slovom Otca. V ňom hovorí všetko a okrem neho nebude už nikdy nijaké iné slovo. Svätý Ján z Kríža to po množstve iných autorov vyjadruje jasne, keď komentuje Pavlov list Hebrejom (1,1-2):

 

 

===Iné zjavenie viac už nebude===

66 "Kresťanská ekonómia spásy ako nová a konečná Zmluva sa nikdy nepominie a už sa nemá očakávať nijaké nové verejné zjavenie pred slávnym príchodom nášho Pána Ježiša Krista".35 Napriek tomu, že je zjavenie ukončené, nie je vysvetlené v úplnosti; je úlohou kresťanskej viery, aby z neho postupne v priebehu stáročí získavala celý jeho obsah.

 

 

===ZHRNUTIE===

68 Boh sa z lásky zjavil a dal človekovi. Takto prináša definitívnu a celkom postačujúcu odpoveď na otázky, ktoré si človek kladie o zmysle a cieli svojho života.

 

 

==PRENÁŠANIE BOŽIEHO TAJOMSTVA==

74 Boh "chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu" (l Tim 2,4), to znamená, aby poznali Ježiša Krista.38 Je teda potrebné, aby sa Ježiš Kristus ohlasoval všetkým národom a všetkým ľuďom, a tak aby Božie zjavenie dosiahlo až všetky končiny zeme: Boh vo svojej veľkej dobrotivosti rozhodol, aby sa všetko, čo zjavil na spásu národov, navždy zachovalo neporušené a prechádzalo z pokolenia na pokolenie.39

 

===Apoštolská tradícia===

75 "Pán Kristus, v ktorom sa dovršuje všetko zjavenie najvyššieho Boha, keď doplnil a ohlasoval vlastnými ústami Evanjelium na počiatku prisľúbené prorokmi, prikázal svojim apoštolom, aby ako zdroj všetkej spasiteľnej pravdy a celého mravného poriadku všetkým ľuďom hlásali božie dary."40

 

===Apoštolské ohlasovanie pokračuje v nástupcoch apoštolov===

'''Podľa Pánovho príkazu sa evanjelium prenášalo dvoma spôsobmi:'''

*Ústne prostredníctvom apoštolov, "ktorí ohlasovaním slova v príkladoch a poučeniach podali všetko, čo sa dozvedeli z Kristových úst, zo styku s ním a z jeho skutkov, alebo čo poznali pod vplyvom Ducha Svätého";

 

==Vzťah medzi Tradíciou a Svätým písmom==

===Spoločný prameň - dva rozdielne spôsoby prenášania===

80 "Sú vo vzájomnom úzkom súvise a spojení. Veď obe vyvierajú z toho istého božského prameňa, určitým spôsobom splývajú v jedno a smerujú k tomu istému cieľu".47 Obidve sprítomňujú a zúrodňujú v Cirkvi tajomstvo Krista, ktorý sľúbil, že zostane so svojimi "po všetky dni až do skončenia sveta" (Mt 28,20).

 

 

===Apoštolská tradícia a cirkevné tradície===

83 Tradícia, o ktorej sa tu hovorí, pochádza od apoštolov a odovzdáva to, čo oni prijali z vyučovania a príkladu Ježiša a čo ich naučil Duch Svätý. Prvá generácia kresťanov skutočne ešte nemala napísaný Nový zákon , a tento sám svedčí o postupoch živej tradície.

 

 

==Vysvetľovanie dedičstva viery==

Dedičstvo viery zverené celej Cirkvi

 

 

90 Vzájomné spojivá a súvislosť dogiem môžeme nájsť súhrnne v zjavení Kristovho tajomstva.55 "Existuje určitý poriadok, »hierarchia« právd katolíckeho učenia vzhľadom na ich rozličný vzťah k základom kresťanskej viery".56

 

Nadprirodzený význam viery

 

95 "Je teda zrejmé, že svätá tradícia, Sväté písmo a Učiteľský úrad Cirkvi sú z premúdreho Božieho ustanovenia tak navzájom prepojené a združené, že jedno bez druhého neobstojí a všetko spolu - každé svojím spôsobom - pôsobením toho istého Ducha Svätého účinne prispieva k spáse duší".65

 

==ZHRNUTIE==

96 Učenie, ktoré Kristus zveril apoštolom, oni svojím kázaním a spismi, napísanými pod vplyvom Ducha Svätého, prenášajú všetkým generáciám ľudstva až do Kristovho slávneho návratu.

 

 

100 Povinnosť autenticky vysvetlovať Božie slovo bola zverená výlučne Učiteľskému úradu Cirkvi, pápežovi a spoločenstvu biskupov.

 

==SVÄTÉ PÍSMO==

I. Kristus - jediné Slovo Svätého písma

 

 

me catholicae Ecclesiae commoveret auctoritas).93

 

==Kánon Svätého písma==

120 Cirkev vie iba za pomoci apoštolskej tradície rozoznávať, ktoré spisy sa majú započítavať do zoznamu Posvätných kníh.94 Celý tento zoznam sa nazýva "Kánonom" Svätého písma. Starý zákon tvorí celkom 46 spisov - kníh (alebo 45, ak sa Kniha proroka Jeremiáša a Kniha Náreky počítajú ako jedna) a Nový zákon celkom 27 kníh.95

 

 

Sú to nadovšetko evanjeliá, ktoré ma udržiavajú počas modlitieb; v nich nachádzam všetko, čo potrebuje moja úbohá duša. Vždy tam nachádzam nové svetlá, skryté a tajomné významy.103

 

Jednota Starého a Nového zákona

 

141 "Cirkev vždy mala v úcte Sväté písmo, a to v takej miere ako samotné Telo Pánovo"116: obidve živia a riadia celý kresťanský život. "Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch" (Ž 119,105).117

 

Pôvodným zdrojom článku je text z Katechizmu Katolíckej cirkvi (číslovanie paragrafov na začiatku riadkov zachované), predbežne je text vložený bezo zmeny, avšak určený na rozvíjanie, dopĺňanie, prípadne syntézu.

 

1 Porov. I.Vatikánsky koncil: Denz.-Schönm. 3015

 

117 Porov. Iz 50,4

 

{{Dogmatika}}