Katechéza/Analytická katechéza: Rozdiel medzi revíziami

Ak nevieš, kam zaradiť svoj príspevok, tak ho vlož sem:

 

==ASKETIKA ==

"Bezo mňa nemôžete urobiť nič." /Jn 15,5/

 

Cesta k dokonalosti vedie cez kríž. Niet svätosti bez odriekania a duchovného boja. Duchovný pokrok vyžaduje askézu a umŕtvovanie, ktoré postupne vedú k životu v pokoji a radosti blahoslavenstiev: "Kto vystupuje, nikdy sa nezastavuje, znova a znova začína a nikdy neskončí... začínať. Kto vystupuje, neprestáva túžiť po tom, čo už pozná." /Sv. Gregor Nyssenský/

KKC 2015

 

"Duch je síce ochotný, ale telo je slabé." /Mt 26,41/

Z čím väčšej výšky človek padne, tým viac si ublíži. Bolestná stiesnenosť je opakom domýšľavosti. Kto je pokorný, nečuduje sa svojej úbohosti; ona ho vedie k tomu, aby mal väčšiu dôveru, aby vytrvalo odolával.

KKC 2732-2733

 

V knihe Cesta dokonalosti autori: A. Gazzera a A. Leonelli predkladajú všeobecné princípy kresťanskej dokonalosti, v ktorej má svoje miesto:

 

*Pôvodný zdroj: http://www.benedikt.aggio.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=37

 

==MYSTIKA ==

Duchovný pokrok smeruje k stále dôvernejšiemu spojeniu s Kristom. Toto spojenie sa nazýva "mystické", pretože sa podieľa na Kristovom tajomstve prostredníctvom sviatostí "svätých tajomstiev" a v Kristovi na tajomstve Najsvätejšej Trojice. Boh nás všetkých volá k tomuto dôvernému spojeniu s Ním, i keď len niektorým sú udelené zvláštne milosti alebo mimoriadne znamenia tohto mystického života, aby sa tak stal zjavným nezaslúžený dar, ktorý dostali všetci.

KKC 2014

 

"Vznešená prirodzenosť Božia vo svojej nekonečnej moci a nezmerateľnej láske priťahuje v milosti posväcujúcej ľudskú prirodzenosť k sebe, prijíma ju do svojho lona, ponára ju do svojho božstva ako železo do plameňa. Robí z nás rod Boží. Spojením so Synom a Duchom sme účastní božskej prirodzenosti nielen podľa slova, ale skutočne. My všetci, ktorí veríme, sme sa stali Bohu podobnými tým, že sme boli povznesení nad všetku stvorenú krásu. Nevýslovným spôsobom sa v nás tvorí Kristus, nie ako tvor v tvorovi, ale ako Boh stvorenej prírody, tým, že nás Boh pretvára na svoj obraz a povznáša nás nad všetko stvorenie". /Sv. Cyril Alexandrijský/

Sv. Terézia Benedikta /Edita Steinová/: Narodila sa v r. 1891 vo Wroclawi zo židovskej rodiny ako 12. dieťa. Jej matka, hlboko veriaca Židovka, vštepovala svojim deťom zmysel pre pravdu, odpor k hriechu a lásku k Božiemu zákonu. Ako 30-ročnú ju oslovil životopis sv. Terézie z Avily. Prečítala ho jedným dychom. Na druhý deň si kúpila katolícky katechizmus a misál, začala ich študovať a pravidelne sa zúčastňovať na sv. omši. Na Nový rok 1922 prijala sviatosť krstu. Svoj vzťah k Ježišovi vnímala "nielen ako duchovný záväzok, ale ako pokrvné puto". Ako Ježišova učeníčka neprestala byť dcérou Izraela. Svoje obrátenie prirovnala k príbehu kráľovnej Ester, ktorá bola odlúčená od svojho národa práve preto, aby mohla stáť pred kráľom v mene svojho národa. "Som biedna, slabá a malá ako Ester, ale Kráľ, ktorý si ma vyvolil, je nekonečne veľký a milosrdný". Po obrátení ju priťahoval Karmel, ale ešte 10 rokov ostala vo svete a plne sa venovala vyučovaniu, štúdiu, prekladom filozofických diel, cestovala, prednášala, nielen s cieľom obhájiť "múdrosť", ale predovšetkým obhájiť Krista. Vo svetskom povolaní bola učiteľkou, neskôr docentkou na Nemeckom inštitúte vedeckej pedagogiky. V októbri 1933 vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Kolíne a prijala meno sestra Terézia Benedikta od Kríža. Viedla život hlbokej modlitby a napriek nechcenej sláve a úspechom, uprednostňovala ticho a ústranie. Dokázala spojiť prísne dodržiavanie chudoby, pokory a poslušnosti s náročnou intelektuálnou prácou, v ktorej pokračovala na žiadosť predstavených aj za bránami kláštora.

"Myslím si, že čím viac nás priťahuje Boh, tým viac sme povolaní vyjsť zo seba a obetovať sa za svet". Už v roku 1933 adresovala pápežovi Piovi XI. list, v ktorom upozorňovala na postavenie Židov a naliehavo prosila o odsúdenie antisemitizmu, nenávisti a prenasledovania Židov. Jej výzva však v tom čase ostala nevypočutá. Začiatkom roku 1938 začali v Nemecku pogromy, Židov zabíjali, synagógy podpaľovali. Edita odcestovala do kláštora v Holandsku, kde pokračovala v štúdiu a osvojila si už 7. jazyk. Svoje vedecké dielo zavŕšila prácou: VEDA KRÍŽA. Edita vyjadrila svoju túžbu "obetovať svoj život za obrátenie Židov". V auguste 1942 zomrela v plynovej komore v Osvienčime. Bola plná Boha

 

*Pôvodný zdroj: [http://www.benedikt.aggio.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=36]

 

==Čo je sloboda?==

 

"Túto slobodu nám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva". /Gal 5,1/

 

Sloboda je v rozume a vo vôli zakorenená schopnosť konať alebo nekonať, urobiť to alebo ono, a tak vykonaťsám od seba vedomé a dobrovoľné činy. Slobodnou vôľou každý disponuje sebou samým. Sloboda je v človekovi sila, ktorá mu umožňuje rásť a dozrievať v pravde a dobre. Sloboda dosahuje svoju dokonalosť, keď je zameraná na Boha, ktorý je našou blaženosťou.

"Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske!" Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: "Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!"

/Gal 5,13-14/

 

==Z Listiny základných práv a slobôd==

*Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, alebo spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi alebo zachovávaním obradu.

*Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. /z čl.16/

 

Pôvodný zdroj: [http://www.benedikt.aggio.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=35]

 

{{Katechéza}}