Dogmatika/Verbum 4-9: Rozdiel medzi revíziami

== 9. TROJIČNÉ TAJOMSTVO VO VÝKLADE CIRKEVNÝCH OTCOV ==

 

'''1. Dve základné chápania trojičného tajomstva'''

 

Osobitný problém v tomto období predstavovala otázka terminológie. Dlho sa nevedelo, akým výrazom označiť reality, ktoré znamenajú jednotu a Trojicu. Origenes prevzal z novoplatonizmu termín hypostazis a označil ním Božské osoby. Tie sú rovné v jednej podstate (usia). Nicejský koncil zasa použil oba termíny ako rovnocenné. Bazil presadzoval formulu „jedna podstata, tri hypostázy“. Nakoniec sa na odstránenie nejasností ešte pridalo, že tri hypostázy je to isté čo tri osoby. V latinskej terminológii bola podobná nejasnosť. Výraz o troch hypostázach sa niekde prekladal ako „tres substantiae“, inde ako „tres personae“ (podľa Tertuliána). Napokon Augustín ustálil terminológiu „una essentia, tres personae“. V ďalšom vývoji sa na označenie jednej Božej podstaty zaužíval výraz „essentia“, respektíve „substantia“ alebo „natura“, a na označenie troch Božských osôb výraz „persona“.

 

'''2. Trojičná teológia gréckych otcov'''

 

Kapadócki otcovia vytvorili typ trojičnej teológie, ktorá dodnes preniká a formuje duchovný život, liturgiu i teológiu východnej Cirkvi.

 

'''3. Trojičná teológia latinských otcov'''

Východisko tejto koncepcie ovplyvnilo i chápanie Božieho spasiteľného vzťahu k svetu – Božích poslaní. Na rozdiel od gréckej teológie sa tu neprejavuje vnútrotrojičné poradie Božích osôb. Latinská trojičná teológia pokladá podstatu za jednotný základ všetkého Božieho konania. Osoby konajú skrze prirodzenosť, s ktorou sú totožné: Pre jednotu a jedinosť Božej podstaty aj Božie konanie je jediné.

Vrcholným predstaviteľom tejto koncepcie, ktorá sa uplatnila v systematickej teológii Západu, je svätý Augustín.

 

'''4. Svätý Augustín a jeho trojičná teológia'''

 

Druhý aspekt Augustínovho ponímania Trojice je spásnodejinný, ako sa to zračí z jeho teológie dejín a z kázní. Augustín vo svojich výkladoch Jánovho evanjelia a Prvého Jánovho listu hovorí o našom začlenení do Kristovho tela, čím sa stávame účastní na jeho synovstve a tak sme vtiahnutí do trojičného života Otca a Syna a Ducha Svätého. Podobné trojičné vysvetlenie nesené spásnodejinným pohľadom, má aj v ďalších spisoch. A tak súhrnne možno povedať, že Augustín pri výklade Trojice spája tri prístupy: metafyzický, psychologický a spásnodejinný.

 

'''5. Trojičná teológia na Západe po Augustínovi'''

Tomášom vypracovaná forma trojičnej teológie nadobudla prevahu v katolíckej teológii nasledujúcich storočí. Teológovia už iba zjemňovali metafyzický pojem Trojice až do krajnej subtility.