Modlitby/Liturgické gestá: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Amonet (diskusia | príspevky)
d štylistika - mínus zbytočné medzery, zmena veľkosti písma
Riadok 1:
== Význam státia, kľačania, sedenia a úklonu v liturgii ==
==VÝZNAM STÁTIA, KĽAČANIA, SEDENIA A ÚKLONU V LITURGII ==
 
 
===Státie===
 
Řádek 13 ⟶ 11:
Kľačanie ako dlhší modlitbový postoj či ako prechodné gesto (pokľaknutie) bolo prevzané zo starých pohanských zvykov. Pokľaknutie je aj v Starom zákone vyjadrením úctivej bázne a podriadenosti Božej vôli. Kto kľačí ten prosí, preto aj kresťania mnohé svoje pobožnosti konali a konajú po kľačiačky.
U kresťanov je kľačanie resp. pokľaknutie prejavom:
* pokory - telo sa približuje k zemi, na pohľad sa zmenšujeme (Sv. Hieronym učil, že telesné pokľaknutie má byť sprevádzané aj pokľaknutím srdca)
* vrúcnosti – veľká prosba sa vo všeobecnosti naznačuje pokľaknutím
* poklony a úcty – podľa príkladu mudrcov z Východu je kľačanie prejavom adorácie
* oslavy, adorácie Boha
 
 
===Úklon===
Řádek 23 ⟶ 20:
Je prejavom hlbokej úcty a oslavy.
Rozlišujeme:
* malý úklon – úklon hlavy
* stredný úklon – úklon v ramenách
* hlboký úklon – úklon celého trupu v pravom uhle (pričom by sa mali končeky prstov zložených rúk dotknúť nôh na úrovni kolien)
 
Čas a charakter úklonu určujú jednotlivé liturgické knihy (breviár, misál, sakramentár).
 
 
===Sedenie===
Řádek 37 ⟶ 33:
Ak pri vysluhovaní sviatosti zmierenia kňaz sedí, vyjadruje tým súdny charakter tejto sviatosti.
 
==VEĽKONOČNÝVeľkonočný OKRUHokruh (pôstne aj veľkonočné obdobie + stručný dejinný prehľad) ==
 
 
 
==VEĽKONOČNÝ OKRUH (pôstne aj veľkonočné obdobie + stručný dejinný prehľad) ==
 
 
===Pôstne obdobie===
 
Řádek 57 ⟶ 48:
 
Pôst charakterizujú 3 dominantné prvky:
* pripomienka krstu
* skutky pokánia
* horlivejšia modlitba (resp. iné náboženské úkony)
 
O umučení Pána hovorí v pôstnej liturgii iba Veľký týždeň, hoci ľudová zbožnosť prijala túto tému ako hlavnú v celom pôstnom čase (pobožnosť Krížovej cesty, pôstne kázne a náboženské piesne).
Řádek 76 ⟶ 67:
 
So slávením Veľkej noci sa už veľmi skoro spojilo rozdávanie ovocia vykúpenia – sviatosťou krstu boli katechumeni začlenovaní do Cirkvi (na veľkonočnú vigíliu) a spoločne s krstom bola spojená aj sviatosť birmovania a eucharistia.
 
 
===Zelený štvrtok===
Řádek 99 ⟶ 89:
 
Časti liturgie Veľkého piatka:
* bohoslužba slova, ktorá je ukončená slávnostnou modlitbou veriacich
* slávnostná poklona krížu
* sväté prijímanie
* procesia k Božiemu hrobu
 
 
==Biela sobota==
Řádek 109 ⟶ 98:
Je dňom smútočného ticha. Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení a smrti. Sv. Omša sa neslávi až do Veľkonočnej Vigílie. Sv. Príjímanie sa podáva iba ako Viatikum.
Biela (prázdna) sobota nemá vlastnú liturgiu. Veľkonočná Vigília už patrí k Nedeli.
 
 
 
 
 
 
tzrtz
 
==Veľkonočné obdobie==
 
Má byť časom radosti a plesania, 50 dní ako jeden deň, ako jedna Veľká Nedeľa. Podľa údajov zo Skutkov apoštolov, na 40. deň od Pánovho zmŕtvychvstania je slávnosť Nanebovstúpenia Pána. Dni po nanebovstúpení pripravujú veriacich na prijatie Ducha Svätého (novéna) a biblické čítania tých dní obsahujú prísľub zoslania Ducha Svätého.
 
== Vianočný okruh ==
==VIANOČNÝ OKRUH==
 
 
===Advent===
 
Je prípravným obdobím slávenia tajomstiev Narodenia Pána. Začína sa prvými vešperami prvej adventnej Nedele, ktorá je najbližšie k 30. novembru a trvá do prvých vešpier Narodenia Pána. Adventné obdobie sa delí na 2 častí: 1. časť dáva dôraz na očakávanie 2. príchodu Krista na konci časov, 2. časť je príprava veriacich s Kristom pri jasliach. 17. december tvorí hranicu týchto dvoch častí.
 
 
===Slávnosť Narodenia Pána===
 
Obsahom Slávnosti je Ježiš Kristus ako pravý Boh a pravý človek, ktorý sa narodil z Márie Panny. Liturgická slávnosť Narodenia Pána trvá 8 dní – je to slávnosť s oktávou.
 
 
===Vianočné obdobie===
Řádek 140 ⟶ 117:
Na zakončenie občianskeho roka sa odporúča slávnostná pobožnosť, na znak vďaky za zverený poklad času, na odprosenie za hriechy a za nevyužitie tohto daru.
Posledným dňom oktávy je slávnosť Bohorodíčky Márie. Je to prejav úcty panenskej Matke, pri čom sa pripomína aj najsvätejšie meno Ježiš.
 
 
===Slávnosť Zjavenia Pána===
Řádek 147 ⟶ 123:
 
 
==OBDOBIE CEZObdobie ROKcez rok ==
 
 
Obdobie cez rok sa začína v pondelok po Nedeli Krstu Krista Pána a trvá do utorka pred Popolcovou stredou. Potom je prerušené a pokračuje pondelok po slávnosti Zoslania Ducha Svätého až po prvé vešpery prvej adventnej Nedele. Trvá 30 alebo 40 týždňov. V tomto čase slávi Cirkev v liturgii celé Kristovo tajomstvo, osobitne v Nedele.
 
* 2. február: Sviatok Obetovania Pána (Hromnice)
 
2* 25. februármarca: SviatokSlávnosť ObetovaniaZvestovania Pána (Hromnice)
25. marca Slávnosť Zvestovania Pána
 
===Dogmatické sviatky:===
Řádek 164 ⟶ 138:
*Slávnosť Kristra Kráľa (posledná Nedeľa obdobia cez rok)
 
===Panna Mária v liturgii (Sviatky) ===
===PANNA MÁRIA V LITURGII (SVIATKY – KEDY SÚ, AJ SPOMIENKY) ===
Dôvodom osobitnej úcty Panny Márie je úzky vzťah k vykupiteľskému dielu jej Syna Ježiša Krista.
 
*8. decembra: Nepoškvrnené počatie Panny Márie – vyhlásením dogmy o Nepoškvrnenom počatí (1854), sa tento sviatok stal prikázaným sviatkom.
 
*1. januára: slávnosť Bohorodičky Márie
Dôvodom osobitnej úcty Panny Márie je úzky vzťah k vykupiteľskému dielu jej Syna Ježiša Krista.
*11. februára : ľubovoľná spomienka Lurdskej Panny Márie (na základe zjavení Panny Márie v roku 1858)
 
*24. mája : Panny Márie Pomocnice Kresťanov
*8. decembra Nepoškvrnené počatie Panny Márie – vyhlásením dogmy o Nepoškvrnenom počatí (1854), sa tento sviatok stal prikázaným sviatkom.
*2. júla: Sviatok Navštívenia Panny Márie (Levočskej Panny Márie)
*1. januára slávnosť Bohorodičky Márie
*15. augusta: Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie
*11. februára ľubovoľná spomienka Lurdskej Panny Márie (na základe zjavení Panny Márie v roku 1858)
*8. septembra: Sviatok Narodenia Panny Márie
*24. mája Panny Márie Pomocnice Kresťanov
*215. júla Sviatokseptembra: NavštíveniaSlávnosť Sedembolestnej Panny Márie (LevočskejPatrónky Panny Márie)Slovenska
*157. augusta Slávnosťoktóbra: NanebovzatiaPovinná spomienka Ružencovej Panny Márie
*821. septembra Sviatoknovembra: NarodeniaPovinná spomienka Obetovania Panny Márie
*15. septembra Slávnosť Sedembolestnej Panny Márie Patrónky Slovenska
*7. októbra Povinná spomienka Ružencovej Panny Márie
*21. novembra Povinná spomienka Obetovania Panny Márie
*Sobota po slávnosti Najsvätejšieho srdca Ježišovho je ľubovolná spomienka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.
 
===SVÄTÍ VSvätí LITURGIIv liturgii ===
*24. júna : Sviatok Narodenia Sv. Jána Krstiteľa (stáročia to bol prikázaný sviatok)
 
*19. marca : Sv. Jozef, Ženích Panny Márie
 
*29. júna : Sv. Petra a Pavla
*24. júna Sviatok Narodenia Sv. Jána Krstiteľa (stáročia to bol prikázaný sviatok)
*29. septembra : Sv. Archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela
*19. marca Sv. Jozef, Ženích Panny Márie
*1. novembra : Sviatok Všetkých svätých
*29. júna Sv. Petra a Pavla
*2. novembra : Spomienka na všetkých verných zosnulých
*29. septembra Sv. Archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela
*1. novembra Sviatok Všetkých svätých
*2. novembra Spomienka na všetkých verných zosnulých
 
 
 
===CHRÁMOVÝ PRIESTOR ===
 
 
=== Chrámový priestor ===
Presbytérium (oltár, sedes, ambóna, Bohostánok, bočný stolík na obetné dary-abak, kríž a paškál), loď, chór.
 
===LITURGICKÉLiturgické PREDMETYpredmety POTREBNÉpotrebné NAna SV.svätú OMŠUomšu ===
 
 
Kalich, paténa, ampulky, cibórium, korporál, palla, purifikatórium, lavabo.
 
==Liturgické farby liturgických rúch ==
==LITURGICKÉ FARBY LITURGICKÝCH RÚCH ==
 
 
Biela, červená, zelená, fialová, čierna, ružová (+ zlatá a modrá).
==TRITri SKUPINYskupiny POBOŽNOSTÍpobožností ==
 
 
Liturgická činnosť:
* ustanovená Kristom alebo Cirkvou
* vykonávaná v mene Kristovom al. Cirkvi
* vykonávaná osobami určenými cirk. zákonom
* podľa kníh schválených Apoštolskou stolicou
 
Pobožnosti – ak chýba nejaká podmienka.
 
 
==Sväteniny==
 
 
Pobožnosti: