Asertivita/Asertívna komunikácia

Asertivita > Asertívna komunikácia



Asertivita je komunikačná zručnosť zdôrazňujúca aspekt sebadôvery a sebapresadenia.

Slovo asertivita nie je chápané vždy správnym spôsobom. Neoprávnene sa toto slovo považuje občas za akési synonymum agresivity, aj keď jeho skutočný význam je pozitívny. Je popri agresivite a pasivite tretí spôsob medziľudského správania.

Riešenie konfliktov upraviť

Víťazné riešenie konfliktov upraviť

Živočíšni predkovia človeka používali k riešeniu konfliktov dva prostriedky - boj (agresia) a únik (pasivita). Človek pridal nový prostriedok - verbálnu komunikáciu - riešenie situácií a konfliktov tak, aby z konfliktu neodchádzala ani jediná zo zúčastnených strán porazená. Riešenie situácií spôsobom, pri ktorom ktokoľvek prehráva, je neperspektívne, pretože porazený bude striehnuť na príležitosť, ako sa stať víťazom. Rovnováha je dočasná a vo chvíli, keď víťaz stráca čo i len na chvíľu svoje sily, musí rátať so zákonitou odvetou.

Asertívne riešenie konfliktov upraviť

Asertívne riešenie konfliktov vedie

  • k sebapresadeniu,
  • k vnútornej spokojnosti,
  • k spolupráci,
  • k rozvoju priateľstva
  • k pocitu spolupatričnosti,
  • k uspokojeniu potrieb všetkých zúčastnených.

Manipulatívne správanie upraviť

Neasertívne správanie nazývame aj manipulatívne. Manipulatívne správanie je veľmi často neuvedomelé, osvojené vďaka výchove a z nej vyplývajúcich pocitov úzkosti, ignorancie a viny. Jeho základom je niekoľko výchovou vštepených neasertívnych povier. Na odstránenie neasertívnych povier boli sformulované základné asertívne práva, ktorých aplikácia odstraňuje manipulatívnosť z vlastného správania voči iným a zamedzuje tiež účinnosti manipulatívneho správania iných voči nám.

Zmena manipulatívneho správania na asertívne upraviť

Neasertívne správanie je možné zmeniť na asertívne. Takáto zmena správania vedie predovšetkým ku zvýšeniu kvality života človeka, ktorý sa pre zmenu rozhodol, ale stáva sa prínosom i pre jeho okolie. Jedným z možných riešení je nasledovná postupnosť krokov:

  1. Pochopenie neperspektívnosti neasertívneho správania,
  2. osvojenie si filozofie asertívneho správania sa,
  3. dôkladný a vytrvalý nácvik situácií s uvedomením si asertívnych práv a s využitím rôznych asertívnych komunikačných techník,
  4. prerastanie asertivity do zautomatizovaného (neuvedomelého) ľudského správania sa.

Asertivita je pre všetkých zúčastnených výhodnejšia než manipulatívnosť a jej zaradenie do komunikačnej výbavy vyplýva i z priaznivej spätnej väzby.

Vyjadrovanie vlastných pocitov upraviť

U ľudí hanblivých, úzkostných a neasertívnych sa často vyskytujú problémy vo zvládaní sociálnych situácií. Pocity úzkosti z rozhovoru a sociálneho kontaktu súvisia s prežitými nezdarmi v tejto oblasti. Pritom je však existencia, uvoľnenosť a spontánnosť sociálnej komunikácie podmienkou pre rozvoj akéhokoľvek vzťahu a pre pocit životnej spokojnosti.

Asertivita nespočíva iba v obrane vlastných práv a v znemožnení manipulácií zo strany partnera - to je oklieštené a nesprávne nazeranie na asertivitu. Je to tiež komunikácie s inými ľuďmi.

Podmienkou prekonania neasertívnej hanblivosti a uzavretosti je aj dávka odvahy v rozhovore sa svojmu partnerovi priblížiť, "dotknúť sa ho" a tiež "odkryť i samého seba" na miestach, ktoré zasahujú do vlastného súkromia. Okrem asertívnych zručností k úspechu asertívnej sociálnej komunikácie vedie aj uplatňovanie asertívneho mimoslovného správania v týchto oblastiach:

  • Výraz tváre a mimika,
  • pohľad a očný kontakt,
  • reč tela,
  • vokálne kľúče,
  • dotyky,
  • načasovanie reakcie,
  • obsah a forma správy,
  • osobná upravenosť.

Zosúladená mimoslovná komunikácia s obsahom správy potvrdzuje "pravdivosť" a "úprimnosť" našej komunikácie. Ak vnímame nesúlad medzi verbálnou a neverbálnou časťou reakcií, mávame pocit, že "niečo nedefinovateľne škrípe".

Dva hlavné nástroje asertívnej komunikácie upraviť

Sebaotvorenie upraviť

V rozhovore môžeme využiť voľné informácie, ktoré bývajú súčasťou akéhokoľvek pokusu o rozhovor. Sú to spontánne oznamované informácie, ktoré neboli zvlášť vyžiadané (týkajú sa napr. záujmov, postojov, prianí, životného štýlu, toho, čo máme radi a čo nie). Z voľných informácií je možné čerpať množstvo informácií a nových námetov na rozhovor. Táto zručnosť sa nazýva technika sebaotvorenia.

Spätná väzba upraviť

Druhou podmienkou je, aby sme takto získané informácie rozvinuli v našej reakcii a neobmedzili sme sa len na "áno" a "nie". Ak tieto informácie sledujeme a reagujeme na ne, rozhovor začína mať i pre partnera zmysel, pretože je to signál, že slová, ktoré nám adresuje a majú pre neho význam, sú i pre nás zaujímavé. O našom načúvaní podávame spätnú väzbu (a záujem potvrdzujeme i očným kontaktom). Táto zručnosť, nevyhnutná pre efektívnu komunikáciu sa nazýva reakcia spätnou väzbou.